![Seriál Jána Zágoršeka 6 – Krajinné suiseki – skalné okno, tunel]()
Seriál Jána Zágoršeka, Seriály
Kameň s dierou je v podstate zriedkavý jav, ale práve preto si na ňom môžeme uvedomiť, že existuje aj niečo silnejšie než je samotná skala, a to je tá (mnou obdivovaná) sila prírody a času.
Do tejto kategórie bohato štruktúrovaných krajinných suiseki v štýle skalné okno, brána do kameňa, tunel, hora s jaskyňou, som zaradil aj štýly morské oko, skalný previs a podobné dramatické prírodné scenérie (navyše kamene s rovnakou štruktúrou tvoria základňu aj pre štýl abstraktný tvar a objektové suiseki).
U skalného previsu, čiže útočiska pred dažďom by som, ako u jedného z mála štýlov, toleroval – v intenciách čínskej štylistiky – pridanie figúrok (s cieľom dosiahnuť ilúziu veľkej skaly v pomere k človeku), ktoré ináč v našich podmienkach pôsobia skôr úsmevne. A ešte: ak má ísť o to, čo najviac útočisko pred dažďom zreálniť, mala by byť daiza pretiahnutá aj popod celý previs /obr. 8/ a nie len obopínať základňu kameňa /obr. 9/.
![Seriál Jána Zágoršeka 6 – Krajinné suiseki – skalné okno, tunel]()
Seriál Jána Zágoršeka, Seriály
Kamene, ktoré nemajú zjavné vrcholy, ale naopak, sú význačné plošinami, možno aranžovať v štýle stolová hora, náhorná plošina, terasy, schody, stupne, pieskovcová lavica, pláž či nízka pobrežná oblasť. Ideálne je, ak aj v tomto prípade má kameň úpätie, t. j. pozvoľné stúpanie svahu (aby ho bolo možné odlíšiť od štýlov ostrov či strmé morské útesy). Ako u všetkých štýlov, aj v tomto prípade nestačí prezentovať iba jednoduchú plošinu; rozhodujúce pre posúdenie je celkový sugestívny vplyv suiseki ako harmonicky pôsobiacej prírodnej scenérie. Bohatosť pocitov sa ešte zvýši ak suiseki je kombináciou viacerých štýlov, napr. terasovitá hora s vysokohorskou riavou.
Takéto suiseki sa prezentujú na nízkej, jednoduchej daize alebo v suibane so substrátom. Zrnitosť substrátu pritom musí byť pritom úmerná veľkosti kameňa (priemer jedného zrna k priemeru kameňa sa odporúča 1:100).
![Seriál Jána Zágoršeka 6 – Krajinné suiseki – skalné okno, tunel]()
Seriál Jána Zágoršeka, Seriály
Ide v podstate o využitie inofarebných častí na kameni v štýle hora alebo pohorie (keby kameň nemal takýto tvar, išlo by o suiseki s kresbou). Najčastejšie sa uplatňujú biele, svetlé plochy na tmavom podklade kameňa, pričom sa hľadá optimálne pripodobenie prírodným podmienkam. Ak je biela časť na vrcholcoch, evokuje sneh a ľad, ak ide o biely pás, možno ho aranžovať ako vodopád (ale musí byť kolmý!), ak ide o šikmé alebo zvlnené časti, prezentujú sa zväčša ako ľadovec, rieka, potôčik či chodník.
Estetická hodnota štýlu vodopád sa zvyšuje, ak je plasticky zvýraznený. Niekedy je však zvýraznený iba plasticky, teda nie farebne – vtedy sa suiseki zaraďuje do podkategórie vyschnutý vodopád či vyschnutá horská riava.
Aranžmán v suibane/dóbane umožňuje viacero, aj netradičných, kreácií, napr. s vodou alebo so znázornením odtekajúceho vodopádu v substráte.
![Seriál Jána Zágoršeka 6 – Krajinné suiseki – skalné okno, tunel]()
Seriál Jána Zágoršeka, Seriály
Ťažšie než kamene s jedným vrcholom sa v prírode nachádzajú kamene s viacerými vrcholmi, teda „pohorie“. V zmysle zaužívanej klasifikácie suiseki rozoznávame jednak pohorie s dvoma, tromi a viacerými vrcholmi, jednak pohorie pozorované zblízka či z väčšej vzdialenosti. V záujme zvýšenia estetického dojmu a väčšej stability je dovolené zrezať podstavu kameňa, zrezaná strana však musí zostať skrytá pred zrakom diváka.(Napriek mnohým nesúhlasným názorom, ja som zástancom takejto možnosti aranžovania pohoria.)
Vnímavý človek pri pozorovaní línie „pohoria“ preciťuje blízkosť prírody, cibrí si svoju fantáziu, relaxuje a dokáže meditovať nad krásou ukrytou v kameni.
Daiza býva jednoduchá, tmavá, nízka, s nožičkami smerom šikmo dnu, takže mierne zmenšujú základňu. V prípade, že kameň-pohorie má ideálne, plynulé „úpätie“ ( a to by malo byť vo väčšine prípadov), býva daiza rovnako vysoká po celej jej ploche. Ak úpätie chýba, niektorí suisekisti ho dotvarujú pomocou daizy.
![Seriál Jána Zágoršeka 6 – Krajinné suiseki – skalné okno, tunel]()
Seriál Jána Zágoršeka, Seriály
Túžba starých Číňanov vlastniť doma horu bola prapríčinou vytvorenia prvých pchen-šanov, (čo boli predchodcovia neskorších aranžmánov kameňov, známych vo svete pod japonským názvom suiseki). Zo začiatku vznikali práve “hory v miske“, teda ako jeden vrch, jeden štít. Kameň zobrazujúci krajinu, najmä umiestnený na plochú daizu , sa stal neskoršie v Japonsku najrozšírenejším druhom suiseki.
Výška daizy k výške kameňa by mala byť 1:5 až 1:8, nožičky na daize by mali tvoriť orientačne 1/3 až ¼ výšky daizy a kvôli stabilite môžu smerovať von, teda rozširovať bázu. Spracovanie a farba daizy nesmie pôsobiť výraznejšie než samotný kameň; určite nič nepokazíte, ak daiza bude mať tmavohnedú farbu a matný lesk a bude bez výraznej kresby dreva.
![Seriál Jána Zágoršeka 6 – Krajinné suiseki – skalné okno, tunel]()
Seriál Jána Zágoršeka, Seriály
Kategorizácia vo všeobecnosti sa týka všetkých druhov zbierok, je stará ako samo umenie, líši sa podľa regionálnej rozmanitosti a subjektívneho prístupu, a ako taká je preto často kontroverzná a diskutabilná. Napriek tomu aj obľúbená.
Pri prezentácii svojho pohľadu na štýly suiseki som prirodzene ctil všetky mne známe pravidlá a prístupy, najmä z Číny, Japonska a Kórey, tak ako som si ich postupne osvojoval počas svojej 15-ročnej činnosti v tomto odbore, s tým, mierne kacírskym pohľadom, že pravidlá treba jednak poznať a jednak porušovať (čo je – podľa môjho názoru – výsadou každého tvorcu/umelca). Vytvoril som doteraz cca 150 suiseki (všetkých možných štýlov), ktoré nazývam exponátmi, a ďalších asi 150 ks, ktoré viac-menej rozdávam ako suveníry v záujme popularizácie umenia tvorby sugestívnych kameňov – suiseki. Na rôznych výstavách bolo doteraz ocenených 17 mojich suiseki.
Je nutné zdôrazniť, že z hľadiska hodnoty a krásy sugestívnych kameňov – suiseki nie je ich zaradenie do určitej konkrétnej štylistickej kategórie vôbec dôležité, tobôž, aby bolo nejakou dogmou. Často je aj veľmi otázne a problematické, a tým aj predmetom žabomyších sporov. Rozhodujúcim kritériom, ktoré uplatňujeme aj pri hodnotení exponátov na národných výstavách, je sugestívny dojem. Považujme preto zatrieďovanie suiseki do akéhokoľvek systému taxonómie, štylistiky či hodnotenia iba za (obľúbenú) pomôcku pre tvorcov a obdivovateľov tohto umenia. Je tiež sporné ako nakladať so suiseki, ktoré je zmesou viacerých štýlov.
Napr. Kult materstva je možné považovať za:
a/ krajinné suiseki – pohorie s dvoma vrcholmi, pozorované zblízka,
b/ objektové suiseki – znázorňuje ňadrá, ako symbol materstva,
c/ suiseki s kresbou – potôčik, chodník alebo aj abstraktný vzor,
d/ suiseki význačné farbou – atraktívna červená plus biela.
Avšak, podľa niektorých zdrojov, práve kameň, ktorý je reprezentantom viacerých štýlov, získava na hodnote (aj preto toto suiseki považujem vo svojej zbierke za NAJ).
V tomto seriáli sa pokúsim zmapovať najčastejšie či najobľúbenejšie štýly suiseki, a to z hľadiska tvaru a povrchu; budem teda abstrahovať od ostatných kategorizačných kritérií, ako sú nálezisko, veľkosť, farba, umiestnenie na podložke, počet kameňov ap. Jednotlivé štylistické kategórie (naplánovaných mám asi 20 príspevkov) budem spracúvať postupne a nepravidelne sa budú sem priliepať. Bude možná aj diskusia, takže sa teším na Vaše podnetné názory a postrehy. (Na tie neanonymné budem aj odpovedať:-/)
Ján Zágoršek
