Ako absolvovať Japonsko
Dovolenka v Japonsku je jedinečný zážitok nie len z bonsajového hľadiska, ale aj kultúrneho a teda dovolenkového. Na svoje si tak prídu aj polovičky, ktoré už majú slova „bonsaj“ plné zuby.
Tento článok je dlhší než ostatné v kategórii Ako cestovať bez ujmy. Popísané sú viaceré mestá a hlavne odlišnosti, na ktoré si treba dávať pozor. Tématicky sa tak pozrieme postupne na:
- Japonsko – kultúra, zvyklosti, pravidlá
- Pravidlá cestovania a plánovania
- Miesta, ktoré navštíviť
Venovať sa budeme ostrovu Honšú, konkrétne jeho centrálnej a východnej časti.
Japonsko – kultúra, zvyklosti a pravidlá
Angličtina
Prvé čo človek zistí po prílete je, že skoro nikto nehovorí po anglicky, prípadne prstami naznačí „very little“. Napriek tomu, že angličtina je prvý cudzí jazyk, ktorý sa na školách učia. Komunikácia je tak veľa krát na úrovni pseudo-posunkovej reči. Angličtina nie je automatická ani na miestach, kde nájdete anglické menu – to vytiahnu spod pultu na požiadanie vlastne úplne všade, aby zákazník mohol prstom ukázať, čo si želá. Nie, netreba očakávať angličtinu ani v prípade, že na danom mieste svieti anglický nápis. Nápisy sú zároveň zdrojom zábavy alebo zmätenia. Dôvod je rovnaký ako napr. v bratislavskej mhd – preklady sú doslovné a dávajú tak jasný význam len japoncom.
Aby to nevyzeralo, že Japonsko je pre turistov hrozná krajina – nie je to tak. Japonci sú strašne milí, veľmi veľmi (a ešte 3x veľmi) zdvorilí a úctiví. No okrem toho aj zhovorčiví a zvedaví. Netreba sa čudovať, keď sa prihovoria v dopravnom prostriedku „Hello“ a začnú svojou angličtinou, nech je už na akejkoľvek úrovni, dávať otázky „Where are you from?“ a pod. Automaticky predpokladajú, že cudzinci sú anglicky hovoriaci „native speakers“.
Obchody
Obchody su úplne bežne na viacerých poschodiach domov, takže navštíviť každú predajnu na ulici je výzva. Na prízemí je vždy možné nájsť tabuľu so zoznamom obchodov, kde pri každom je uvedené aj poschodie so skratkou F (anglicky Floor), napr. 2F pre druhé poschodie.
Obchody sú v dlhých nákupných pasážach, čo sú pôvodné ulice s domami, ktoré spojili strechou a vytvorili tak obrovský súvislý areál. Nájdete ich aj v tuneloch metra, kde sú tiež priestranné.
Peniaze
Naše platobné karty (Visa, Visa Electron, Master Card) sa dajú použiť zvyčajne iba na hoteloch a v malom množstve bankomatov (označovaných po anglicky ATM). Aj na letisku z 10 bankomatov dovolí výber iba asi 1 (osobná skúsenosť). V rámci miest sú bankomaty zvyčajne v obchodoch, nie voľne na uliciach. Treba tak vôjsť do potravín, kde na konci je bankomat. Potraviny 7/11 majú bankomat, ktorý ochotne dovolí vyberať aj s Visa Electron. Je dobré si zapamätať logo nižšie, dá sa tam lacno kúpiť víno na večerný relax a aj bento boxy alebo iná predpripravená strava (viď nižšie). Obchod je navyše otvorený 24 hodín denne, v prípade malých prevádzok určite aspoň do 22:00.
Pozor – bankomaty, špeciálne tie na letisku, majú prevádzkové hodiny. Aj keď sa k bankomatu dá fyzicky dostať, prekvapí nápis „Od polnoci zatvorené, radi Vás obslúžime znova o piatej ráno“.
Minimálne na letisko je dobré prísť s nejakou hotovosťou v yenoch. Následne už výber nie je problém v bankomatoch, prípadne sa dajú zameniť eurá priamo v bankách. Tam zvyčajne nehovoria po anglicky, je ale možné využiť automat na zámenu peňazí, ktorý zamieňa yeny za eurá a doláre a opačne. Ak by automat hlásil, že už nemá bankovky, je nutné ísť k prihradke a vyplniť žiadanku tak ako u nás. Je však zložitejšia, na celú A4 a bez vypísania mena, presnej adresy hotela a tel. čísla, kde sa zdržujete, sa nepohnete ďalej. Treba sa na to pripraviť a pri odchode z hotela do banky zobrať napr. hotelový leták, kde tieto údaje sú v latinke aj kandži.
Zmenárne na letisku a v mestách majú nevýhodné kurzy.
Zvyklosti a pravidlá
Konečne sa dostávame ku zvyklostiam a pravidlám:
- Poďakovanie a aj pozdrav je notoricky známe predklonenie. Veľmi zdvorilí predavači sa prehnú v páse skoro do 45 stupňov – čím väčší predklon, tým tradičnejší a úctivejší je. Pre turistov postačuje, ak vedia kývať hlavou a trocha pohnúť pásom. Napriek tomu, že medzi japoncami je to skôr rýchly pozdrav medzi dobrými priateľmi, na turistov platí výnimka a vedia oceniť snahu.
- Všetky predmety sa podávaju dvomi rukami, tzn. podávať vstupenky, letáky, kreditné karty sa patrí držaním dvoch rúk. Tak isto budú prevzaté a vrátené. Jediná výnimka je, ak druhá ruka je nedostupná (napr. kufrík v ruke, ktorý nie je kam položiť a podobne).
- Ďalšia vec, ktorú je užitočné vedieť je postup platenia. Peniaze sa zásadne nedávajú priamo do ruky. Položia sa na na to vyhradenú mištičku medzi predavačom a zákazníkom. Ak by predsa došlo k situácii, kedy peniaze sú priamo podané, vždy je to zásadne dvomi rukami, ako už bolo uvedené vyššie. V prípade reštaurácie sa platí priamo pri kase, aj v prípade, že účet bol donesený k stolu. Tringelt sa nenecháva, japonci si myslia, že servis je v rámci ceny, nie je preto slušné platiť navyše. Výdavok dostanete v bankovkách priamo do dvoch rúk. Predavač ich pred vami elegantne prepočíta, kým si ich vložite do peňaženky počká a následne dostanete do dlane účet a až na učet mince. Nie je slušné peniaze znova prepočítať.
- Na verejnosti je neslušné vysmrkávať nos, treba sa teda vzdialiť do súkromia alebo na WC. Je ale dovolené poťahovať smerom dnu, čo je zase neslušné u nás.
- Rúška, ktoré japonci nosia, nie sú na ich vlastnú ochranu, ako to robil Michael Jackson, ale na ochranu okolia, ak sa cíti daný človek chorý.
- Hlasné sŕkanie rezancov je plne akceptované. Ak viete použiť paličky, veľa japoncov bude prekvapených (veľká časť si stále myslí, že to vedia iba aziati). Polievky sa jedia kombináciou lyžice a paličiek
Tip – výborným pomocníkom, ktorý poradí nielen ako sa správať, ale aj aké miesta navštíviť je knižka o Japonsku od lonely planet – Japan, ktorá vyšla aj v českom jazyku. Je pravidelne aktualizovaná, v súčasnosti je dostupné už 13. vydanie.
Strava
Čo sa týka stravy, tak tradičná japonská strava nie je zlá, dá sa na ňu zvyknúť, až na prípady, kedy do polievky dávajú čistú masť. Sushi vôbec nie je také bežné, ako by si jeden myslel. Zakúpiť sa dajú u nás menej známe bento boxy, kde je veľa rôznych priehradok s rôznymi vecami (tradične napr. ryža, mäsá, ryby a rôzne doplnky).
Japonci sú poriadkumilovní a snažia sa byť aj ekologickí. Na uliciach sa nedajú nájsť odpadky a všetko recyklujú (s výnimkou hotelových košov). Aj v McDonald’s sa odpad triedi na nedopité tekutiny, plasty, papier a ostatné. Platí zásada, že každý si svoj odpad berie so sebou k najbližšiemu miestu (platí špeciálne na uliciach, kde je problém nájsť koše, no pri každom automate je zároveň aj sada košov).
Pravidlá cestovania a plánovania
Žiadna klasická GPS navigácia nepomôže, s výnimkou Garminu, ktorý ako jediný ponúka japonské mapy. Treba si samozrejme zvyknuť na spôsob zápisu adries, ktorý je trocha odlišný. Najlepším riešením je používať Google maps aplikáciu (nie web stránku) na tablete, ktorý má lokalizáčnú službu:
- buď priamo s lokalizáciou cez GPS (takmer každý slušný Android tablet strednej a vyššej triedy)
- alebo aspoň s lokalizačnou službou cez GSM alebo WiFi (napr. iPad mini)
Výlet je dobré naplánovať na hoteli (kde je cez WiFi dostupný internet) deň dopredu, prejsť si v Google maps aplikácii celú trasu (preskrolovať pri požadovanom priblížení), aby sa mapy stiahli do tabletu. Následne tablet dokáže ukazovať polohu s načítanými mapami. Ďalšou výhodou Google maps je, že zobrazuje verejnú dopravu s číslami spojov a odchodmi a frekvenciou daných spojov:
- linky metra v danom meste
- lokálne linky JR (Japan rail)
- Shinkanzen linky JR
Pozor – ak tablet nemá GPS, ale iba lokalizáciu, je nutné sa v každom novom meste najskôr pripojiť na wifi, aby sa „tablet spamätal“ a začal ukazovať polohu. Je to hlavne prípad ipad-u mini. Ďalšia vec, ktorá je trochu nepríjemná je, že Google maps aplikácia nedokáže plánovať trasy s medzizastávkami (z bodu A do bodu C cez bod B). Môžete si ale plánovať výlety s návratom na hotel, alebo na miesto, kde je dostupné wi-fi, alebo navštíviť miesta blízko pri sebe.
Tip – ak prezeráte túto stránku na tablete cez Google Chrome, ten po kliknutí na mapy nižšie ponúkne ich otvorenie v Google Maps aplikácii.
Dostupnosť Wifi
Čo sa týka dostupnosti Wifi, je na každej hlavnej vlakovej stanici a na vybraných autobusových zastávkach (využiteľné hlavne v Kyote, viď anténky na obrázku nižšie).
Verejná doprava
Verejná doprava sa delí na lokálnu, ktorú prevádzkuje mesto (metro, autobusy) a JR vlakové linky, ktoré križujú mesto hore-dole a sú skôr na väčšie vzdialenosti v rámci mesta, pričom pokračujú plynule do ďalších miest. Lístky (jednorázové, ani permanentky) sa medzi nimi nedajú kombinovať. Shinkanzen (rýchlovlak v Japonsku na spôsob francúzskeho TGV alebo nemeckého ICE) je prevádzkovaný JR.
Shinkanzen sa oplatí na dlhé vzdialenosti (napr. z Tokya do Kyota alebo Osaky). Dá sa kúpiť JR Pass, ktorý funguje ako 7 alebo 14-dňová permanentka na skoro všetky JR linky (s výnimkou niektorých Shinkanzen superexpressov, ktoré aj tak ušetria max. 10 minút). JR pass je dosť drahý (podľa kurzu cca 240 EUR za 7-dňový), no už cesta z Tokya do Kyota a späť sa mu cenovo vyrovná a pri naplánovaní viacerých trás a využití lokálných spojov sa to opláca. Kúpiť sa musí mimo Japonska a na výmenných miestach v Japonsku vymeniť za reálny preukaz (v Tokyu na letiskách a na stanici Tokyo central). Dá sa kúpiť online na rôznych web stránkach s expresným doručením do dvoch dní, alebo rovno v Bratislave v AICO Tours. Preukaz nemusí platiť od dňa výmeny za reálny preukaz, je možné zvoliť dátum platnosti od kedy (nie však viac ako 3 mesiace od kúpy a do rovnakej doby je ho potrebné zameniť za reálny preukaz). V prípade 10-dňového výletu sa dajú stráviť napr. prvé dni v Tokyu a preukaz aktivovať na posledných 7 dní.
Lístky sa kupujú v automatoch, ktoré majú možnosť prepnúť do angličtiny. Metro a lokálne JR lístky sa kupujú na konkrétnu sumu podľa vzdialenosti k druhej zastávke. Cenu potrebného lístku zistíte na mape vedľa automatov, kde je vyznačená aktuálne poloha a všetky spoje, ktoré z danej stanice vychádzajú a spoje, ktoré sa na ne napájajú, spolu so zastávkami a cenou lístku. Niekedy ale nie sú zastávky na mape prepísané do latinky, neostáva nič iné ako hľadať symboly. Po zakúpení lístku treba nájsť správnu koľaj, ktorá je vyhradená pre konkrétny smer a spoj (alebo smery a spoje). Prechádza sa cez turniket, ktorý označí na lístku východziu zastávku. Vlaky prichádzajú na sekundu presne a zastavujú na presne vyhradenom mieste, takže na staniciach sú označené miesta, kde budú dvere vagónov – tam sa stavia do radu. Zastávky vo vlaku sú ohlasované v japončine aj angličtine. Po vystúpení sa prejde turniketom, ktorý jednorázový lístok nevráti.
Tip – Google maps aplikácia zobrazuje aj cenu lístka. Tú si je dobré overiť na mape a stanicu bez prepisu do latinky je ľahšie nájsť podľa sumy, než podľa znakov.
V prípade použitia JR pass sa musí ísť k turniketu s obsluhou a ukázať im preukaz (pri vstupe aj výstupe). Ak je zastávka malá, nemusí mať turniket s obsluhou, v tom prípade je tam taký, ktorý má videotelefón, pri ktorom sa zazvoní a povie kľúčové slovo JR pass. Po ukázaní na kameru Vám operátor povie, že môžete pokračovať a turniket vás pustí.
Permanentky na metro a autobusy fungujú rôzne. Na spôsob cestovania „1 výlet denne na zhruba jednej trase“ sa však veľmi neoplácajú. Sú vhodné na viacnásobné presuny v rámci mesta. Väčšina miest uvedených v tomto článku je zvyčajne mimo mesta a teda je vhodné ako permanentku použiť JR pass.
Tip – skoro na každej metro a JR zastávke sú platené úschovne batožiny, obdobne ako u nás v IKEA alebo NAY. Cena je od 500 do 1000 yenov na jeden deň. Výborne sa hodia pri výlete, ktorý je spojený aj s presunom do iného hotela.
Doprava autom
V Japonsku sa jazdí po ľavej strane, čo je dobré si pamätať aj pri prechádzaní cez cestu. Benzín je podstatne lacnejší, čo požičanie auta robí ekonomickým. S parkovaním je to už horšie, nie všade sa dá parkovať a parkoviská stoja zväčša paušálne okolo 1000 yenov podľa lokality. Verejná doprava je na výbornej úrovni, neoplatí sa tak veľmi špekulovať s autom. Značenie je síce dobré, no japonské slová sú pre nás podobné, ak sú vôbec prepísané do latinky.
Prílety a odlety
Pozor – Cestovný pas musí byť platný ešte 6 mesiacov po predpokladanom odlete z Japonska, inak nebude povolený vstup do Japonska.
Tokyo je veľké mesto a má 2 obrovské letiská:
- Haneda, ktoré sa nachádza na juhu, pri zátoke v Tokyu
- Narita, ktoré sa nachádza 40 minút východne od Tokya
Ani to, že je prílet a odlet tou istou spoločnosťou neznamená, že bude z toho istého letiska. Taktiež je kľúčové ustrážiť si terminál. Presun medzi terminálmi letiska je časovo náročný – na pešo určite, ale aj presun k bezplatným autobusom zaberie čas.
Na Hanedu a z Hanedy sa dá cestovať metrom, čo je veľmi pohodlné a lacné. Metro ale funguje iba do polnoci, pri nočnom prílete môže odísť posledný spoj, kým sa vysomárite z toho, ktorá linka je tá správna. Inak ako jediný spôsob zostáva taxík, ktorý do centra (okolie Ueno alebo Central stanice) stojí cca 100 EUR.
V prípade Narity bude taxík ešte drahší. Nakoľko je už mimo Tokya, metro nie je možné použiť. Existuje veľa rôznych spôsobov (vlak, autobus), ako sa tam dostať. Sú v rozsahu 1000 až 3500 yenov za jednu cestu. Úplne postačuje veľmi pohodlný a príjemný autobus, ktorý ide priamo po dialnici a stoji 1000 yenov. Odchádza z dvoch zastávok, jedna z nich je Tokyo Central. Odchody má každú pol hodinu a lístok sa dá kúpiť na mieste, alebo online na konkrétny čas.
Tip – ak nie je piatok alebo nedeľa a nejedná sa zrovna o posledný spoj, nie je nutné si kupovať lístok na konkrétny čas dopredu. Aj premávka môže spôsobiť neskorší príchod.
Tip 2 – ďalsie triky, ako ušetriť (nie len) pri cestovaní nájdete na stránke tokyocheapo.com.
Miesta, ktoré navštíviť
Veľmi dobrými pomocníkmi sú články na Bonsai empire. Okrem nižšie spomenutých miest si treba odsledovať termíny výstav, alebo lokálnych bonsajových trhov. Shohiny sa dajú v Japonsku kúpiť veľmi lacno v porovnaní s importovaným tovarom v Európe a vôjdu sa do plastových nádob na jedlo v batohu (upozornenie – import z iných kontinentov je zakázaný, tento článok teda nikoho nenabáda na porušovanie zákona…).
Články z Bonsai empire:
Netreba zabudnúť, že fotografovanie v bonsajových záhradách je zakázané, pokiaľ nie je povolené, nie opačne. V japonských záhradách je samozrejme povolené a na chodníkoch je zvyčajne pravá časť vyhradená na pikniky.
Prvá vec, ktorá upúta je, že centrá zvyčajne nie sú vôbec veľké. Od našich sa však líšia bonsajmi, ktoré sú umiestnené viac na husto a sú veľmi dobrej kvality. Stromy vo vývoji (čerstvé yamadori) takisto nevidno, tomu sa venujú skôr záhradné centrá, alebo majú majitelia osobitné záhrady.
Zoznam bonsai centier
- Omiya bonsai village
- Shunka-en
- Kimura
- Taisho-en
- Koju-en
- Fujikawa Kouka-en
- Kinashi bonsai village
- Hiramatsu Shunsho-en
- Shinzi Suzuki
Ideálna trasa
Na návštevu každého z miest vyššie je ideálne vyhradiť si jeden deň. Je to z dôvodu presunov a dovolenkovej pohodičky (áno, dajú sa stihnúť aj viaceré miesta v jeden deň, ale človek si to neužije a je po celom dni iba uponáhľaný). Ak do toho zarátame jeden deň na prílet a jeden na odlet, tak to vychádza na 10 dní.
Zvyčajne je prílet do Tokya, odtiaľ sa dá ísť okruhom do Sizuoki, Kyota, Osaky, Kinashi, Nagano a späť do Tokya.
Omiya bonsai village
Omiya je dedinka asi pol hodinu cesty z Ueno station. Založená bola po presune bonsajistov z Tokya, ktorým nevyhovovalo málo slnka a priestoru v rastúcom meste. Každá domácnosť musela mať istý počet bonsajov a misiek, domy nesmeli mať viac ako 2 poschodia.
Návšteva dedinky sa tak skladá z návštev jednotlivých záhrad pri rodinných domčekoch. Od vlakovej stanice je návštevná časť vzdialená asi 10 minút pomalšej chôdze juhovýchodne, kde už ďalej do jednotlivých záhrad navigujú tabule:
Okrem záhrad sa v Omiyi nachádza aj Omiya bonsai museum (platený vstup), tiež značené na drevených tabuliach. Tie sú zároveň aj aktualizované, ako záhrady pribúdajú a odbúdajú.
Dostať sa do Omiye je možné z Ueno station bez prestupu pomocou linky Utsonomiya (oranžová):
Po vystúpení z vlaku sa pokračuje pešo smerom späť k Bonsai múzeu, odkiaľ sú ostatné záhrady už značené:
Shunka-en
Priamo v Tokyu má Kunio Kobayashi bonsajovú záhradu (platený vstup). Záhrada je v pondelky zatvorená. Dostať sa sem verejnou dopravou je trocha komplikovanejšie, nakoľko sa zvyčajne využije kombinácia JR vlaku a lokálneho autobusu (č. 76). Pri ubytovaní v centre a krátkej prechádzke sa ale dá ísť priamo autobusom z Akihabara stanice, ktorá sa nachádza medzi Ueno a Tokyo Central stanicou. Nasleduje presun pešo priamo k záhrade.
Kimura
Pri Tokyu má svoju záhradu aj Masahiko Kimura. Nie je však normálne dostupná pre verejnosť bez pozvania. Návštevu vie zabezpečiť napr. Yoshihiro Nakaziko (platené), ktorý sa venuje bonsajovým výletom.
Taisho-en
Taisho-en sa zameriava na shohiny. Patrí Nobuichiovi a Taigovi Urushibatovcom. Od Shinkanzen vlakovej stanice je centrum vzdialené necelú pol hodinu pešo alebo potom taxíkom.
Koju-en
Koju-en je bonsai centrum, ktoré sa zameriava na shohiny. Sú vysokej kvality a vo veľkom množstve, no celkovo je centrum, tak ako všetko v Japonsku, vlastne malé. Vlastní ho Tomohiro Masumi, ktorý hovorí po anglicky. Centrum je od hlavnej stanice v Kyote vzdialené asi 20 minút chôdze, presne toľko, ako sú intervaly medzi autobusmi, ktorými sa dá dostať do centra. Prejsť treba popri ihrisku strednej školy a sledovať nenápadný plot po ľavej strane.
Fujikawa Kouka-en
Kouka-en sa nachádza pri Osake, ktorá je iba kúsok od Kyota. Centrum patrí pánovi Keiichimu Fujikawovi. Je notoricky známe videami od jeho študenta Bjorna Bjorholma – Bonsai Art of Japan.
Kinashi bonsai village
Kinashi je bonsajová dedinka, obdobne ako Omiya. Má 250 ročnú tradíciu, je omnoho väčšia ako Omiya a nájsť sa tu dajú skoro výhradne iba ihličnaté bonsaje. Jednotlivé záhrady asi najlepšie sumarizuje Bonsai Empire.
Hiramatsu Shunsho-en
Podobne ako Kinashi sa Shunsho-en nachádza na ostrove Shikoku. Centrum vlastnia Kuniaki a Koji Hiramatsu. Koji je veľmi sympatický a hovorí po anglicky.
Shinzi Suzuki Taikan
Podľa viacerých je Taikan jedno z najlepších bonsajových centier v Japonsku. Určite sa ho oplatí navštíviť. Z Kyota to zaberie cca 3 hodiny JR vlakom. Na rozdiel od iných centier sú stromy vystavené na okrasu, je to teda skôr bonsajová záhrada ako centrum.
Zdroj: stromceky.lacike.sk