Ako bolo v Genku 2017

Reportáže

Tento krát sa pozrieme na to, ako sa stane zázrak a bonsaje sa presunú od majiteľov na výstavu. Okrem toho uvediem pekný príklad ako netreba zbytočne riskovať a aký detail môže zavážit.

Zberné miesto

Prvým krokom v prevoze stromov je dostať ich na finálne zberné miesto, odkiaľ poputujú spoločne na výstavu. Jeden bonsaj putoval od Prešova do Košíc na sekundárne zberné miesto. Tam sa konal 21-22. januára 2017 workshop s Pavlom Slovákom. To využil Milan Roskoš na dovoz svojeho smrekovca.

Cestou späť som sa zastavil na Orave u Jožka Pánika a prebral jeho parádny buk. Medzizastávku som mal aj v Banskej Bystrici, kde som aj na vlastné prekvapenie neprebral žiaden strom 🙂

Ďalšie dva stromy sú z okolia Bratislavy. Tie som vyzbieral 1. februára 2017. Priebežne som prevážal bonsaje od seba z Bernolákova kúsok za hranice do Maďarska, kde má svoje obydlie pre náš príbeh veľmi kľúčová dodávka. Na druhý deň, hneď po práci, začala zábava.

Cesta do Genku

Vo štvrtok 2. februára 2017 som vyštartoval o 19:00 do Maďarska, presadol zo svojeho auta do dodávky a spolu s Jančim Lúdikom sme vyštartovali na 14 hodín dlhú cestu. Hmla zmizla až okolo Norimbergu, čiže niekde v polovici trasy. Takto spätne sa na šoférovanie počas hmly nepozerám až tak negatívne. Napriek mojim protestom a pocitu ohrozenia zo sledovania červených bodiek pred nami ako navádzania, že kde je cesta, sme to celé prežili v zdraví 🙂

Nakladanie do dodávky

Registrácia

Do Genku sme dorazili v piatok na poludnie. Tam nás čakala registrácia stromov. Organizátori sa snažili celý proces spríjemniť čo najviac. K dispozícii sme mali naozaj veľké vozíky, dva rady na fotenie, kávu a teplú polievku.

Časť vozíka s našimi stromami pred registráciou

Ako to už býva, neobišli nás komplikácie. Tento krát s náhradným stromom. Slovensko reprezentovalo pôvodne päť stromov. Na poslednú chvíľu 2 vypadli, a tak sme museli zvoliť náhradné. Nie je to nič zložité, ak nie je zrovna január, kedy sa k stromom nedá dostať, neboli pripravené, majiteľ je na dovolenke a podobne. Našťastie sme mali aspoň jeden náhradný, a tak do Genku putovali štyri stromy na EBC. Informácia o zámene stromov nebola poriadne interpretovaná, a tak boli očakávané stromy iba tri. Organizátori sa s celou situáciou veľmi rýchlo vysporiadali. Stromu pridelili náhradné číslo a našli mu miesto, kde sa výškovo hodil.

Rad na fotenie pred nami

Popri čakaní sme začali očumovať, ako to v priestoroch vyzerá. Zaujala nás veľká nákupná sekcia, ktorá už bola z veľkej časti zaplnená. Ako sa neskôr ukázalo, bola to druhá a menšia predajná časť!

Menšia predajná sekcia

Buk Jožka Pánika

Po fotení prišiel čas inštalácie stromov na ich miesto. Spomínal som už, že sme viezli dokopy 5 stromov? Ten piaty bol strom Juraja Szaba a bol akceptovaný na Noelanders Trophy. Ak ma pamäť neklame, je to prvý slovenský strom na tejto výstave vôbec.

Hrab Maroša Beľana

Smrekovec Milana Roskoša

Borievka Jána Brinzu

Smrek Juraja Szaba

Výstava

V piatok večer sa konal otvárací ceremoniál. Prítomných bolo množstvo ľudí. Fotky z programu nemám, nepatrí sa blikať bleskom na kultúrnych podujatiach. Odfotil som teda aspoň časť haly (polovicu nevidno), nech sa dá vytvoriť predstava o účasti.

Vstupná hala

V sobotu bola výstava otvorená už aj pre verejnosť. Hneď ráno dorazil načas autobus s našimi výletníkmi a našim novým talentom – Rasťom Šimom, ktorý sa zúčastnil Európskej súťaže talentov

Priestory boli obrovské. Predajná sekcia bola hádam väčšia ako samotná výstava. A to je čo povedať. Vystavených bolo 200 stromov, ktoré boli na výstave za EBA aj Noelanders Trophy. Odlíšené boli veľmi decentne – modré písmo pre EBC a červené pre Noelanders Trophy. 

Ešte v piatok mi do oka padol nádherný tis, ktorý nakoniec získal najvyššiu cenu.

Ocenený tis

Hloh Tonyho Tickla dostal cenu za najlepší opadavý strom

Ocenená borievka

Tony Tickle vystavoval svoj hloh, ktorý bol v tom čase už niekoľko týždňov na predaj. Samozrejme za adekvátnu ponuku. Výhra zrejme dopomohla tomu, aby už v sobotu večer bolo rozhodnuté, že strom nepôjde späť do UK, ale do Nemecka. Cena bola na naše pomery závratná, nebudem ju radšej zverejňovať 🙂

 

Doobeda sa konala súťaž talentov. Výsledok – Taliansko, Holandsko a Poľsko.

Nové talenty tak žiaria, že ich ani nevidno

Rasťo Šimo a ním natvarovaná borievka

Na programe boli ďalej demonštrácie tvarovania stromov.

Večerný program

Gala večera sa nezúčastnil zo slovenskej výpravy nikto. Program tak pozostával z presunu do (ne)ďalekého Liége na hotel a nájdenia miesta, kde podávajú pivo
.

Hotel bol pri vlakovej stanici. Bolo tak výrazne ťažšie nájsť parkovacie miesto. Tu sme urobili s Jančim chybu, keď sme odbočili s dodávkou na verejné parkovisko vedľa Carrefour.

Zaparkovali sme dodávku na parkovacie miesto, vyzdvihli lístok na 2 hodiny a odišli za našou výpravou. Keď sme sa vrátili, budovu sme skoro nespoznali. Všetko čo sa dalo zatiahnuť, bolo zatiahnuté kovovými roletami.
Z opačnej strany, kde sú výjazdy z prízemia a poschodia, bola našťastie jedna závora z vonkajšej strany. Nebola tak chránená roletou a dali sa prečítať telefónne čísla. Operátor, inak veľmi ochotný, si vyžiadal adresu parkovacieho miesta. Stlačenie prvého tlačidla neurobilo nič, a tak sme napäto očakávali, že druhé tlačidlo otvorí druhý výjazd, pri ktorom stojíme. Áno! Rampa sa otvorila.
– Už iba tú roletu
– Roletu?
– Okrem rampy tu je ešte roleta a tá nás trápi viac, na rampu máme platný lístok
– Aha, skúsim ešte ďalšie tlačítka
– Nič sa nedeje
– V tom prípade vám dnes večer nepomôžem
– A aký je teda ďalší postup? Bude parkovisko otvorené od rána?
– Áno. Či počkať, nie. Zajtra je nedeľa, otvárame až v pondelok
– Môžete niekomu zavolať, alebo nám dať na niekoho číslo?
– Môžem poslať technika zajtra ráno, ale musím mu zavolať.
– Výborne. Kedy je ráno?
– Medzi desiatou a jedenástou
– To už nie je veľmi ráno, čo? Skôr obed
– No, je nedeľa..
– Ok, zavolám zajtra medzi desiatou až jedenástou a dohodneme čo ďalej

Prespali sme u výletníkov na ich hoteli. Našťastie boli dve miesta rezervné. V nedeľu ráno sme sa samozrejme dovolali akurát tak odkazovaču. Prešli sme sa teda späť ku Carrefouru, či tam náhodou niekto nebude a či za denného svetla nenájdeme iný kontakt. Telefón v Carrefoure samozrejme nik nedvíhal, ani sme sa veľmi nečudovali. Mali sme už aj myšlienky podpaľačstva, či nahlásanie bomby, nech sa snaži do priestoru dostať polícia alebo hasiči 🙂

Našiel som na vonkajšom alarme číslo na SBS, zavolal a na opačnej strane sa ohlásil záznamník. Aké prekvapivé. Pobrali sme sa teda späť na hotel. Nech nemrzneme. O jedenástej som sa dovolal konečne operátorovi. Iba mi stroho oznámil, že sa nevie technikovi dovolať, čo nie je nič špeciálne, veď je nedeľa. Nemá bohužial žiadne iné číslo. Rozlúčili sme sa s dohodou, že ak by čosi, zavolá on.

S dvanástou hodinou nastal čas odubytovania. Vybrali sme sa k inému Carrefouru 30 minút pešo od nás, ktorý mal byť otvorený. Chceli sme získať na niekoho kontakt, no skôr mať pocit, že sme urobili čo sa dalo. Priebežne sme už obvolávali ľudí na výstave kvôli záložnému plánu. Z pôvodného hotela sme boli odubytovaní, keďže sme ráno poslali kľúče na výstavu. Juraj Szabó dohodol, kde zostane naša batožina a vystavené stromy do rána, kým neprídeme.

Dorazili sme ku Carrefouru. Zatvorené. V letargii nás to vôbec neprekvapovalo, a tak sme spravili aspoň pár fotiek z kopca, kde bol pekný výhľad.

Panoráma výhľadu na Liége

Popozerali sme obchod z každej strany a jediný emailový kontakt bol na SBS, ktorá sa stará o kamerový systém. Napísal som im mail a pomaly sme sa pohli späť na hotel, ubytovať sa a nakúpiť zásoby piva na rýchlejšie ubehnutie času. Záložný plán sa stal hlavným. Oznámili sme príchod o deň neskôr, vybavili dovolenku.

Jediný kontakt bol email na SBS 

Na izbe sme si otvorili pivo a zablikal telefón. Prišiel email. Zas ďalší spam, hovorím si. Nie. Bola to SBS. Oznámili nám, že máme jednu šancu príst po auto o 15 minút. Naklusali sme na miesto rýchlosťou svetla.

SBS-kár počkal na príchod polície, aby sme mohli vstúpiť do priestoru. Previedol nás k autu, za nami páni s rukami na pištoli. Nebol by som povedal, ako veľmi sa budem tešiť, že uvidím tú starú dodávku. Vyhrnul roletu a bolo treba už len zdvihnúť rampu. Namiesto operátora nás privítal odkazovač, a tak SBS-kár chvíľu vybavoval papierik s kódom na otvorenie rampy. Vyšli sme von z garáže, Zo mňa sa vysypalo poďakovanie a pozdrav s najlepším prízvukom, aký sa mi po francúzsky kedy podaril – Merci boku, au revoir.

O hodinu sme boli späť na výstave. Konečne sme si ju celú pozreli, kukli demonštrácie a po zbalení stromov vycestovali domov.

Zdroj: stromceky.lacike.sk