V čínskom múzeu suiseki

Reportáže

Prechádzali sme sa klasickou čínskou záhradou, ktorú sme zhodou okolností objavili pri potulkách Kantonom, známym strediskom južnej Číny. Nechávali sme sa viesť záhradným chodníčkom stále ďalej a ďalej, až sme za mostíkom cez malú riečku a peknou scenériou zo starých bonsajov na jej brehu objavili nenápadný prí­zemný domček. Vošla som pootvorenými dverami dnu a v miernom prítmí som sa dívala na desiatky kameňov uložených na podstavcoch tohto zvláštneho múzea. Suiseki. Kamene z rôznych miest mno­hotvárnej Číny a Taiwanu, v ktorých zberateľ objavil ich vnútornú krásu a vý­poveď o človeku a prírode. Prechádzala som sa po­medzi ne a vdychovala som celou dušou ich tiché žiarenie a nesmierny pôvab. Ochotná strážkyňa múzea vidiac môj neskrývaný obdiv poodhŕňala ťažké závesy z veľkých okien a v pri­rodzenom svetle a v hre tieňov dostali prastaré kamene nový rozmer.

Život kameňa

Mnohé filozofické a náboženské systémy a učenia, ktoré vznikli v prie­behu histórie človeka, videli v jednoduchých kameňoch viac, ako kus neživej hmoty. Ľudia cítili ich vibráciu a žiarenie. Preciťovali pulzáciu kameňa a vní­mali jeho dych. Pre mnohých učencov Východu bol kameň rovnako živý ako zvieratá, rastliny a ľudia. Bol symbolom, hádankou i odpoveďou. Bol výzvou i poznaním. Slávni učenci, kto­rých mená a myšlienky nás dodnes napĺňajú úc­tou i svetlom poznania meditovali s kameňmi, vciťovali sa do nich a nachádzali v nich večné paralely žitia, platiace dnes práve tak ako platili pred tisícročiami, pretože platia v nekonečnom “Tu a te­raz”.

Podobenstvo

Konfucius, fascinovaný najuctievanejším kameňom východnej Ázie po­vedal: “Nefrit je mäkký, hladký a lesklý – podobný dobru. Je tvrdý, pekný a silný – podobný umu. Jeho okraje sú ostré, ale nerežú – podobne ako spra­vodlivosť. Smeruje k zemi ako milosrdenstvo. Pri údere vydáva zvonivý zvuk, podobný hudbe. Škvrny v ňom nie sú ukryté, ale zvyšujú jeho krásu – podobá sa pravde. Jeho žiara sa podobá ne­beskému kráľovstvu a jeho nádherný mate­riál narodený v horách a vode je podobný Zemi.”

Suiseki

Suiseki sú kamene, ktoré príroda formovala tak, že svojou štruktúrou, tvarom a svojou silou vyvolávajú v človeku predstavu pokojnej krajiny i divo­kých hôr, ostro­vov, skalných roklín a vodopádov, obrazy zvierat, rastlín a ľudí. Zväčša nebývajú menšie ako ľudská dlaň a ani nie väčšie, ako môže človek uniesť. Suiseki – to je vlastne pohľad na prírodu a jej precítenie cez kameň, ktorý je súčasťou prírody práve tak, ako naše predstavy, ktoré evokuje. Suiseki majú svoju náladu i atmo­sféru, tiché, ale aj bičujúce žiarenie. Človek nezasa­huje do ich vzhľadu. Iba vhod­ným umiestnením a orientáciou zvýrazňuje to, čo mu príroda našepkáva.

Kúsok histórie

Suiseki podobne ako bonsaje majú svoj pôvod v starej Číne a patrili k záľu­bám privilegovaných vrstiev. V 7. – 11. storočí sa začali importovať do Ja­ponska, kde si mnoho slávnych osobností zakladalo svoje zbierky kameňov. Najslávnejším je snáď kameň cisára Go Daigo (1288 – 1339), ktorý sa dnes na­chádza v zbierkach múzea Tokugawa v Nagoji. Šogún Ashikaga Yoshimasa (1436 – 1490) začal ako prvý umiestňovať vzácne kamene počas čajového obradu do výklenku zvaného To­konama podobne ako bonsai či ikebanu. Vďaka nemu sa táto tradícia rozšírila po celej krajine. V dobe Edo (1603 – 1867) sa tvorba suiseki rozšírila medzi najširšie vrstvy obyvateľstva a vďaka vrúcnemu vzťahu Japoncov k prírode zostala aktuálnou až podnes.

Bonsai a suiseki

Bonsai a suiseki majú mnoho spoločného. Je zvláštne, že najmä pesto­vatelia bonsajov oceňujú i krásu a múdrosť kameňov. Kamene sa často použí­vajú na dotvo­renie bonsajov, ale aranžujú sa i samostatne. Kameň pomáha po­chopiť strom a strom pomáha pochopiť kameň na určitej úrovni poznania. Bonsai i suiseki potrebujú starostlivosť človeka, ktorá zvýrazní ich vek a hod­notu. Strom i kameň hľadajú vhodnú misku zvýrazňujúcu ich výpoveď, ktorá sa stáva súčasťou diela. Bonsai i suiseki pomáhajú ľuďom nájsť priateľstvo, po­znanie, pokoj a mier. Seba samého.

Suiseki v Nitre

Ak ste v navštívili 1. alebo 2. ročník medzinárodnej výstavy bonsajov Bonsai Slovakia, ktorú sme v spolupráci s výstaviskom Agrokomplex pre Vás pripravili v apríli tohto a minulého roka, možno i Vás oslovila krása vystave­ných suiseki. Na poličkách tichučko žiarili krásne exponáty slovenských bon­sajistov, ale i dva uni­kátne exempláre, ktoré sme priniesli na Slovensko z väč­šej diaľky. Boli to kamene krásne a slávne. Dlhé veky ležali bez povšimnutia, kým ich nezdvihli pozorné ruky človeka, ktorý v nich uvidel čosi viac. Hary Hirao majiteľ najznámejšej zbierky sui­seki v USA jeden z nich venoval Piovi Notterovi, bonsai majstrovi svetového mena. Tento kameň z Kalifornie ležal predo mnou a ja som z neho čítala to, čo tu má byť napísané. Kameň mal svoju históriu, patinu i osobitý výraz. Bola v ňom istota a silné ego. Pripomínal mi vulkanický ostrov, pevný a neprístupný. Avšak v každom človeku evokuje čosi iné. Čosi iné vytiahne z hlbín duše a mysle na povrch. Odkrýva skryté.

Teplejším dojmom pôsobil hnedý oblý kameň z Malajzie, ktorý sa z rúk Arishige Matsuura, prezidenta Japonskej suiseki asociácie dostal do talian­skeho Crespi bonsai múzea a odtiaľ na chvíľu k nám do Nitry. Svojím vrásne­ním pripomínal ľudský mozog, tvarom srdce človeka. Bolo v ňom teplo, pokoj a pohladenie.

Kamene z Ázie

I v múzeu suiseki v ďalekom Kantone nás k sebe pritiahol jeden ne­všedný kameň. Podobné exempláre, zdobia zbierky suiseki po celom svete. Je to tmavý, takmer čierny kameň vulkanického pôvodu, v ktorom sa vynímala zvláštna kresba v tvare bielych chryzantém. Kvietkov, ktoré sa v Číne tešia veľkej obľube. Chryzanté­mový kameň. Kúpili sme si ho pre vlastné potešenie i pre radosť ostatných. Určite sa s týmto kameňom osadeným do malého samo­rastu budete môcť stretnúť i Vy pri niektorej z ďalších výstav Bonsai centra Nitra. Spolu s malebnými kamienkami, ktoré sme nazbierali na vulkanickom Taiwane.
Pozývame Vás i do Bonsai centra Nitra, kde môžete obdivovať rôzne minerály, ametystové drúzy, veľké kryštály, tie najkrajšie polodrahokamy, mu­šle a skamene­liny. Zvláštnosťou sú kamene z ďalekej Indie, ktoré pod názvom Šivalingam pozná snáď celý svet. Vznikajú na jedinom mieste na svete, kde ich vody rieky obmývajú do presného tvaru vajca. Tieto kamene veľmi uctievané v Indii sa pokladajú za mi­moriadne silné generátory energie, ktorá tak veľmi chýba či uniká i mnohým z nás.

Yixing – Premeny hliny a človeka

Reportáže

Cesta do Yixingu

Deň začal veľmi pôvabne. Skoro ráno sme sa tíško vytratili z nášho hotela Long Hua (Dračí kvet), ktorý bol súčasťou slávneho budhistického chrámu na juhu Šanghaja. V parku sme si zacvičili Tai či čuan spolu so stovkami domácich vyznávačov harmonického životného štýlu, vdychovali sme do seba tú kúzelnú atmosféru, ktorú títo skromní a múdri ľudia vytvorili. V ušiach nám znela čínska hudba i spev vtákov. Ešte pár minút vo svätyniach chrámu, zelený čaj, raňajky s priateľmi a tichá radosť s chvením očakávania, pretože náš mikrobus už mieril do slávneho Yixingu. Na miesto, ktoré nás počas celého pobytu v Číne priťahovalo priam magicky. Míňali sme ryžové polia, brehy veľkého jazera i uličky slávneho Su čou, v ktorom som sa márne snažila aspoň zahliadnuť niektorú z najkrajších klasických záhrad Číny. Okolie sa začalo pomaly vlniť a okolo nás sa zabelelo niekoľko obnažených kopcov, miest, z ktorých sa celé storočia ťažila tá prekrásna hlina, ktorej človek vdýchol dušu a ona sa premenila na dve dlane. Smel sa ich každodenne dotýkať svojimi perami, aby prijal silu i úľavu obsiahnutú v lístkoch čaju. Hromady prekrásnej keramiky, bonsai misiek, typických čínskych farebných škridiel a čajníkov lemovali ulice a nás nenechali na pochybách. Boli sme v Yixingu.

Ruky stvoriteľa

Vždy, keď sa dívam na ruky človeka, ktorý vlieva svoje predstavy, fantáziu a cítenie do tvárnej hliny cítim v sebe bázeň, úctu i obdiv. Zlomok pravdy, prienik do večnosti, ktorá sa otvára vždy, keď človek vlastnými rukami zhmotní časť zo seba samého. Keď myšlienka dostane svoj obraz a ten sa stane takým jasným a nepokojne chvejivým, že núti človeka, aby opäť chytil do svojich rúk tvárny materiál, ktorý mu dáva príroda a tak spolu s ňou vlial doň svoj záujem a lásku kanálom pozornosti. Aby dal nový život časti svojho vlastného Ja. Hlina ožíva, jej tvorca vdýchol do nej život. V jeho rukách vzniklo čosi, čo má vlastnú tvár, výraz autentičnosť i svoje meno. A je schopné oddeliť sa od svojho stvoriteľa, žiť vlastným životom, aby prinieslo radosť, úžitok a čaro inšpirácie ostatným ľuďom tejto planéty.

Špirály vývoja

Hlina mäkne vodou, tak ako srdce ľudí mäkne vcítením sa a súcitom k ostatným bytostiam. Dostáva svoj tvar a vnútornú i vonkajšiu krásu, ktorou dokáže osloviť svoje okolie. Ale aby si zachovala svoju celistvosť, musí prejsť ohňom, v ktorom sa ukáže jej ozajstná kvalita. Ak vydrží jeho sálavú horúčosť, oheň prestane byť životnou skúškou a dá jej do vienka to, čo tí, ktorí ním neprejdú, nikdy nezískajú. Silu, húževnatosť, vyššiu krásu i kvalitu, krôčik k nesmrteľnosti. Zákony prírody sú univerzálne. A tým, čím museli prechádzať keramické nádobky, hrnčeky a čajníky celé storočia, aby sa dostali na koniec svojho vývoja a dokázali slúžiť ostatným, je len iným obrazom rovnakého údelu ich tvorcov a užívateľov. I čriepky keramických misiek sú vlastne iba prachom a na prach sa obrátia, aby zasa niekedy z neho povstali ako bájny Fénix a zaskveli sa v novej sile a kráse. Aby opäť priniesli svetu svetlo myšlienky a lásky.

Genius loci

Ak sa budete niekedy túlať svetom a ocitnete sa na 31¨ 22´ severnej zemepisnej šírky a 119¨49´ východnej dĺžky budete stáť práve uprostred povestného Yixingu. Mesta, v ktorom sa vyrábajú svetoznáme čajníky a bonsai misky nenapodobiteľnej krásy a kvality. Už od 15. storočia, kedy v zemi panovala dynastia Ming, tu vynášali na svetlo sveta ruky zručných majstrov dušu hliny v podobe unikátnych diel. A dodnes rovnako ručne, nezmeneným spôsobom overeným stáročiami tu búšia do tmavohnedej i purpurovočervenej hliny silní svalnatí chlapi drevenými tĺčikmi, aby získali poddajnú hmotu, ktorú vlastnými rukami vtláčajú do foriem, uhládzajú, modelujú, aby im nakoniec z dlhých otvorených pecí vyšli hotové misky a kanvice na čaj, aké sa nevyrábajú nikde inde na svete. Môže zato výborná hlina, na ktorej celý Yixing stojí i neopakovateľná a neopísateľná atmosféra miesta, ktorá sa nedá porovnať s ničím, čo sme v Číne videli a precítili. Vzduch je nabitý fluidom, aké človeka preniká v niektorých chrámoch. Možno to je pot prastarých majstrov, ktorí odovzdávali toto umenie z otca na syna, možno ojedinelé zloženie podložia, možno tie haldy keramiky všade navôkol. Faktom zostáva, že tak veľké a krásne bonsai misky a tak ľúbivé čajníčky sa nevyrábajú nikde inde na svete.

Reťazenie

O čajníčkoch z Yixingu by sa dalo veľa rozprávať. Ich steny sú tenké, ale silné a ich povrch sa nemusí upravovať glazúrou. Sú hutné a čaj z nich má svoje zvláštne čaro i špecifickú chuť. Zakaždým nechá svoju stopu v drobulinkých póroch keramiky a tak jej dáva svoj punc, aby ho ona mohla odovzdať ďalšiemu čaju, ktorý naplní jej vnútro. A tak vzniká reťazec dávania a brania, takže i v tom poslednom čaji sú aspoň nepatrné stopy čajov dávnominulých, podobne ako sú v človeku, v jeho génoch i v duši navždy nezmazateľné stopy všetkých jeho predkov. Napriek informácii, ktorú čaj v čajovej kanvici zanecháva, či možno práve vďaka nej, zostáva čajník navždy čistý a temer sterilný, pretože nad ním nemajú žiadnu moc vírusy, baktérie, kvasinky či plesne, ktoré zvyknú ľuďom znepríjemniť život. Každá miska, každý čajník či jeho vrchnáčik sú na znak kvality označené puncom výrobcu.