Cyril Tatranský

Narodený v roku 1948. Zakladateľ Slovenskej Bonsajovej Asociácie a bratislavského Danubius bonsai klubu. Vyštudoval fakultu telesnej výchovy a športu, kombinácia telesná výchova – biológia. Momentálne si už užíva dôchodok.

Cyril Tatranský, elegán, tak ako ho všetci dobre poznáme.

Bonsaje ma skutočne chytili, pred zhruba 30 rokmi, keď som videl na vlastné oči v Paríži v obchode zdrôtovaný malý bonsaj. Môj rast významne ovplyvnil vtedajší prezident EBA pán Pius NOTTER, s ktorým som sa viac krát stretol a dostal som od neho kopec kníh a časopisov, človek, ktorý má veľké bonsajové srdce a jemu vďačím za svoje vnímanie krásna a pochopenie filozofie malých stromov v miskách. Pod jeho vplyvom som si uvedomil dôležitosť spolupatričnosti slovenskej bonsajovej scény smerom k Európe a tak som založil Slovenskú bonsajovú asociáciu a aj bratislavský Danubius bonsai klub.

(bližšie informácie o histórii SBA z daného obdobia sa nachádzajú tu).

Národná Výstava 2011 Komárno

Z doby asi pred dvadsiatimi rokmi mám jednu dobrú príhodu.

Keď prišiel môj veľký vzor Pius Notter na Slovensko ešte za totality, tak bratislavský bonsaj klub urobil narýchlo výstavu v Pálffyho paláci. Ja som vtedy dal na výstavu tiež pár “ceruzkových bonsajov”, dokonca jedno kvitnúce granátové jablko a dúfal som, ako ma zaň sám veľký Pius pochváli. Náš hosť sa prechádzal pomedzi naše prvotiny a taktne všetkých chválil a tiež citlivo poúčal čo ďalej s nimi až prišiel k môjmu granátovému jablku, ktoré malo jeden jediný kvitnúci kvet. Nesmierne som bol vtedy na môj strom hrdý. Do “ceruzkáča” som preventívne vrazil aj jeden menší kamienok a dobre všetko zamachoval vysokým machom ako sa patrí na “prestížnu výstavu”. Pius sa zastavil pri mne, pozrel na môj výtvor a povedal mi s úsmevom: “KUSAMONO”? Ja som sa na neho mrkol a nerozumel som mu vtedy ani za mak, čo to vlastne po japonsky na mňa hovorí.

Až neskôr som sa dozvedel, že Notter pokladal môj super bonsaj za doplnkovú rastlinu. A tak od tej doby viem, že bonsaj je niečo iné ako kusamono. Na túto historku si spomeniem vždy, keď sa pozriem na starý film z tohto obdobia a hreje ma trochu pri srdci, že toho roku som získal ocenenie na národnej výstave v Komárne(2011), čuduj sa svete aj za kusamono. Asi to bola pred dvadsiatimi rokmi dobrá škola.

bukový lesík

Cyrilovi som položil zopár otázok:

 

Ako vníma bonsajistiku tvoja rodina? Sú tolerantní?

Moja rodina si už zvykla, Katka ma v bonsajovej tvorbe podporuje, (čo jej ostáva?) ale je aj mojou veľkou kritičkou (má tiež svoje bonsaje, jeden tvorí už 10 rokov). V tomto roku, keďže som už na dôchodku, prešli všetky moje bonsaje v Považskej Bystrici razantnou rekonštrukciou. Nesmiernu radosť mi robia hlavne vyfarbené javory na jeseň, ale aj ihličnany, ktorým sa venujem v posledných rokoch. Skúšam troch tvoriť aj suiseki, toho roku mi vybrali jeden kameň aj na výstavu v Španielsku, čo ma veľmi potešilo.

Príprava malého bonsajistu

Na ktorých akciách si môžeme zvyčajne pozrieť tvoje bonsaje/ suiseki?

Stromy sa nesnažím vystavovať za každú cenu, ako kedysi. Ak strom nie je v kondícii, radšej ho na výstavu nedám. Napriek tomu som už vystavoval bonsaje na EBA v Poľsku a Rakúsku, ako aj v Maďarsku, Česku a samozrejme u nás doma. Na požiadanie robím na výstavách aj demo, či už na regionálnych pódiách, SBA, alebo na medzinárodnej výstave.

Národná výstava 2011

Čo by si zmenil na fungovaní SBA?

Vzhľadom na to, že internet vládne svetom, rád by som videl na stránkach SBA stromy našich bonsajistov počas ročných období, alebo v tvare, kedy je strom naozaj krásny. Napríklad by SBA mohla zaviesť a korigovať rubriku: Strom jari, strom leta, strom jesene… tu by boli fotografie v tom najlepšom šate a kondícii, čo sa na niektorých výstavách vzhľadom na termín jednoducho nedá.

Ďalej rubriku: “Čo sa mi podarilo”, Môj najobľúbenejší strom – história, hoci aj krátka môže byť pre každého poučná.

Vzhľadom na to, že na Národnej výstave sa objavujú kúpené stromy zo zahraničia a bonsajisti to často a dosť oprávnene kritizujú, pretože ten kto taký bonsaj vystavuje má na strome malú zásluhu, navrhujem na Národnej udeliť cenu “Slovenský bonsaj roka”, “Slovenské suiseki roka”. Jasné, že aj dovozové stromy sú zaujímavé a vo svete to tak fičí, no podporiť mladých domácich tvorcov, ktorí napríklad za 4-5 rokov vytvoria pekný strom, treba.

Ukážka tvarovania na výstave v Nitre 2011.

Aký je tvoj bonsajový sen?

…aby mi Kimura s Kobajashim asistovali ako pomocníci na mojom demo u nich na KOKUFU TEN v Japonsku. A teraz vážnejšie, aby som konečne našiel vydavateľa a vydal knihu, ktorú mám v šuplíku. Aby som mohol občas publikovať do odborných časopisov. A hlavne nech mi moje bonsaje robia radosť do neskorej puberty.

Umelec počas tvorby - trocha inak, než ho mnohí poznáme

Vďaka za rozhovor.

 

Web stránka Cyrila Tatranského

26. 10. 2011 Martin Krivošík (foto poskytol Cyril Tatranský)