Ostrov Taiwan
Taiwan leží asi 160 km juhovýchodne od čínskej pevniny medzi Japonskom a Filipínami, priamo na obratníku Raka a obmývajú ho už dlhé veky vlny Pacifiku. Má tvar čajového listu a je len 394 km dlhý a 144 km široký. Žije tu asi 20 miliónov ľudí, najmä Číňanov, prevažne v mestách na pobreží ostrova, pretože vnútrozemie je modelované divokými, neveľmi prístupnými vulkanickými horami s množstvom termálnych prameňov, gejzírov horúcej pary a neopakovateľných prírodných scenérií. Najvyššie vulkanické štíty sa nachádzajú na severe ostrova v oblasti nazvanej Tatun. Tatun je celý pokrytý lávou, ktorá prúdila zo sopečných kráterov. Dnes tu stoja ako nemé výkričníky sily a nespútanosti prírody v podobe kužeľov vysokých vyše 1 000 m.
Centrálne pásmo hôr sa zvažuje do malebných a prístupnejších svahov pokrytých lesmi, bambusovými hájmi, jedinečnými čajovými plantážami a nižšie i porastmi akácií a ryžovými poľami.
Festival dračích člnov
Po niekoľkých taiwanských horúcich dňoch zasvätených návštevám množstva prekrásnych a zaujímavých bonsajových záhrad a plantáží nadišiel vzácny deň pokoja. V Číne a na Taiwane sa totiž nerobí 5 dní v týždni, ale sa pracuje temer nonstop a z tohto nekonečného reťazca pracovných dní vytrhne domorodcov len príležitostne niektorý festival alebo náboženský sviatok. I počas nášho pobytu boli cesty zdobené veľkými kruhmi z kvetov, čo nasvedčovalo, že sa bude diať niečo slávnostné.
A naozaj. V piaty deň piateho mesiaca lunárneho kalendára sa na tomto ostrove koná festival dračích člnov. V tomto roku to pripadlo práve na 30. mája a tak sme boli pri tom. Tento deň patrí čínskemu vodnému drakovi, ktorí je symbolom ostrova a je poprepletaný snáď všetkým, čo sa týka minulosti, ale i súčasnosti Taiwanu. Počas festivalu sa velebí vodný drak, aby priniesol dážď a štedrú úrodu. K tomuto prapôvodnému dôvodu osláv sa v 4. storočí pripojil ešte ďalší. V tom čase žil na ostrove uznávaný básnik a zároveň i politik Chu Yuan. Jeho nespútaná a odvážna duša nesúhlasila s korupciou a krátkozrakou politikou panovníka. Po mnohých zbytočných snahách zmeniť svet, sa na znak protestu utopil.
A tak rybári dodnes trieskajú veslami po hladinách vôd, aby jeho telo sa nestalo potravou rýb a do vody hádžu ryžové knedlíčky dzung-dze na uzmierenie jeho duše. V tento významný deň sa na mnohých vodách Taiwanu konajú preteky pestro pomaľovaných dračích člnov, ktoré sa snažia dohnať a zachrániť dušu nešťastného poeta.
Cesta do vnútrozemia
Náš ochotný čínsky sprievodca po našej prosbe zájsť si hlbšie do vnútrozemia sa rozhodol, že nezasvätí tento významný festivalový deň drakovi, ale nám. Nasadli sme do jeho auta a vyrazili sme k modrým horám v diaľke. Cestovanie autom po Číne a Taiwane s domorodým šoférom patrí tiež k fascinujúcim zážitkom. Jazdí sa tu doslova ako sa dá a v duchu hesla, že sa nikto nikoho nebojí. Už po krátkom čase sme prišli na to, že trúbenie pri každom predbiehaní a dobromyseľné nadávky majú svoje opodstatnenie v cestovnom ruchu, kde pod kolesá rútiaceho auta vám bez strachu, pokojne vojde chodec a ani brvou nepohne. A obdivuhodná jazda štrbinami zaprataných mestských uličiek, ktoré sa javili oveľa užšie ako auto pomedzi stovky chodcov a cyklistov, alebo bravúrne predbiehanie v protismere horských serpentín patrili zrejme k obvyklým duchovným cvičeniam nášho šoféra, rovnako ako tisícov ďalších, ktorí pokojní a usmiati vystúpili po tomto perlivom kúpeli spoza volantu, aby pomohli na nohy Európanom s nápadne rozšírenými očnými zreničkami od údivu, čo všetko je možné na tomto svete.
Musím však oceniť i iný zaujímavý zážitok, ktorí nám poskytlo cestovanie autom po Taiwane. Už keď sme doň nastúpili po prvý raz pred budovou letiska, všimla som si malú, typicky taiwanskú rastlinku Pachiru zasadenú v bonsai miske, ktorá bola položená pod predným sklom na prístrojovej doske. Na druhý deň ju šofér vymenil za malý bonsai, Ficus, ktorý obložil voňavými kvietkami.
No a pri ceste do vnútrozemia namiesto u nás používaných voňavých stromčekov na osvieženie vzduchu napichal do otvorov ventilátora čerstvé biele kvety s vôňou podobajúcou sa jazmínu. Bolo to veľmi milé prekvapenie. Čínska aromaterapia v praxi.
Jazero Slnka a Mesiaca
Tak sme sa dostali na jedno z najnavštevovanejších a veľmi pôsobivých miest ostrova, na brehy Jazera Slnka a Mesiaca. Okolo jazera sa nachádza niekoľko prekrásnych budhistických chrámov, dedina domorodých kultúr, parky, bambusové háje, množstvo obchodíkov s najpikantnejšími suvenírmi a nad tým všetkým na vysokom kopci stojí pagoda spájajúca dušu človeka s vyššími princípmi bytia. Stúpali sme k nej hustým bambusovým hájom za všadeprítomného spevu cikád a modlitebných mlynčekov. Stála tam krásna, dôstojná a prázdna. Prvý raz sa mi vnukla otázka, prečo sa vlastne stavajú pagody. Funkcia budhistických chrámov je jasná. Ale pagody? Stoja väčšinou na vyvýšených miestach a dominujú okoliu. A sú prázdne. Zvonka ich lemujú poschodia balkónikov poskytujúcich rozhľad na šíre okolie. Z vnútra sa po ich stene vinú dve špirály ľahkých schodov oddola až nahor k veľkému zvonu. Dve špirály, ktoré sa nikdy nestretnú. Silne mi pripomenuli DNA – dvojzávitnicu nesúcu genetickú informáciu človeka. Vstúpili sme dnu. V prázdne pagody týčiacej sa k nebu bola závratná sila, vynucujúca si veľkú úctu človeka. Stúpali sme hore. Vystúpila som na prvý balkón a ďalej ma rešpekt a bázeň pred tým, čo tu bolo skoncentrované nepustili. Kdesi som čítala, že pagody slúžili ako miesta uchovávania relikvií svätcov. Po našich potulkách Čínou a Taiwanom sa mi zdalo, že predovšetkým svojou dominantnosťou nad okolím pripomínajú ľuďom ich duchovné smerovanie a harmonicky vylaďujú a čistia celé svoje okolie. Je to vždy silný zážitok, pobudnúť v ich blízkosti bez ohľadu na vlastné náboženské presvedčenie a svetonázor. Ak sme dostatočne tolerantní i iným kultúram, i nás obohatí tiché načúvanie zákonom prírody v spojení s tvorivosťou ľudských rúk a umu človeka.
RNDr. Alena Ondejčíková Bonsai centrum Nitra