![Seriál Jána Zágoršeka 2 – Krajinné suiseki – hora, vrch, sopka]()
Seriál Jána Zágoršeka, Seriály
Túžba starých Číňanov vlastniť doma horu bola prapríčinou vytvorenia prvých pchen-šanov, (čo boli predchodcovia neskorších aranžmánov kameňov, známych vo svete pod japonským názvom suiseki). Zo začiatku vznikali práve “hory v miske“, teda ako jeden vrch, jeden štít. Kameň zobrazujúci krajinu, najmä umiestnený na plochú daizu , sa stal neskoršie v Japonsku najrozšírenejším druhom suiseki.
Výška daizy k výške kameňa by mala byť 1:5 až 1:8, nožičky na daize by mali tvoriť orientačne 1/3 až ¼ výšky daizy a kvôli stabilite môžu smerovať von, teda rozširovať bázu. Spracovanie a farba daizy nesmie pôsobiť výraznejšie než samotný kameň; určite nič nepokazíte, ak daiza bude mať tmavohnedú farbu a matný lesk a bude bez výraznej kresby dreva.
![Seriál Jána Zágoršeka 2 – Krajinné suiseki – hora, vrch, sopka]()
Seriál Jána Zágoršeka, Seriály
Kategorizácia vo všeobecnosti sa týka všetkých druhov zbierok, je stará ako samo umenie, líši sa podľa regionálnej rozmanitosti a subjektívneho prístupu, a ako taká je preto často kontroverzná a diskutabilná. Napriek tomu aj obľúbená.
Pri prezentácii svojho pohľadu na štýly suiseki som prirodzene ctil všetky mne známe pravidlá a prístupy, najmä z Číny, Japonska a Kórey, tak ako som si ich postupne osvojoval počas svojej 15-ročnej činnosti v tomto odbore, s tým, mierne kacírskym pohľadom, že pravidlá treba jednak poznať a jednak porušovať (čo je – podľa môjho názoru – výsadou každého tvorcu/umelca). Vytvoril som doteraz cca 150 suiseki (všetkých možných štýlov), ktoré nazývam exponátmi, a ďalších asi 150 ks, ktoré viac-menej rozdávam ako suveníry v záujme popularizácie umenia tvorby sugestívnych kameňov – suiseki. Na rôznych výstavách bolo doteraz ocenených 17 mojich suiseki.
Je nutné zdôrazniť, že z hľadiska hodnoty a krásy sugestívnych kameňov – suiseki nie je ich zaradenie do určitej konkrétnej štylistickej kategórie vôbec dôležité, tobôž, aby bolo nejakou dogmou. Často je aj veľmi otázne a problematické, a tým aj predmetom žabomyších sporov. Rozhodujúcim kritériom, ktoré uplatňujeme aj pri hodnotení exponátov na národných výstavách, je sugestívny dojem. Považujme preto zatrieďovanie suiseki do akéhokoľvek systému taxonómie, štylistiky či hodnotenia iba za (obľúbenú) pomôcku pre tvorcov a obdivovateľov tohto umenia. Je tiež sporné ako nakladať so suiseki, ktoré je zmesou viacerých štýlov.
Napr. Kult materstva je možné považovať za:
a/ krajinné suiseki – pohorie s dvoma vrcholmi, pozorované zblízka,
b/ objektové suiseki – znázorňuje ňadrá, ako symbol materstva,
c/ suiseki s kresbou – potôčik, chodník alebo aj abstraktný vzor,
d/ suiseki význačné farbou – atraktívna červená plus biela.
Avšak, podľa niektorých zdrojov, práve kameň, ktorý je reprezentantom viacerých štýlov, získava na hodnote (aj preto toto suiseki považujem vo svojej zbierke za NAJ).
V tomto seriáli sa pokúsim zmapovať najčastejšie či najobľúbenejšie štýly suiseki, a to z hľadiska tvaru a povrchu; budem teda abstrahovať od ostatných kategorizačných kritérií, ako sú nálezisko, veľkosť, farba, umiestnenie na podložke, počet kameňov ap. Jednotlivé štylistické kategórie (naplánovaných mám asi 20 príspevkov) budem spracúvať postupne a nepravidelne sa budú sem priliepať. Bude možná aj diskusia, takže sa teším na Vaše podnetné názory a postrehy. (Na tie neanonymné budem aj odpovedať:-/)
Ján Zágoršek
