Ťažšie než kamene s jedným vrcholom sa v prírode nachádzajú kamene s viacerými vrcholmi, teda „pohorie“. V zmysle zaužívanej klasifikácie suiseki rozoznávame jednak pohorie s dvoma, tromi a viacerými vrcholmi, jednak pohorie pozorované zblízka či z väčšej vzdialenosti. V záujme zvýšenia estetického dojmu a väčšej stability je dovolené zrezať podstavu kameňa, zrezaná strana však musí zostať skrytá pred zrakom diváka.(Napriek mnohým nesúhlasným názorom, ja som zástancom takejto možnosti aranžovania pohoria.)
Vnímavý človek pri pozorovaní línie „pohoria“ preciťuje blízkosť prírody, cibrí si svoju fantáziu, relaxuje a dokáže meditovať nad krásou ukrytou v kameni.
Daiza býva jednoduchá, tmavá, nízka, s nožičkami smerom šikmo dnu, takže mierne zmenšujú základňu. V prípade, že kameň-pohorie má ideálne, plynulé „úpätie“ ( a to by malo byť vo väčšine prípadov), býva daiza rovnako vysoká po celej jej ploche. Ak úpätie chýba, niektorí suisekisti ho dotvarujú pomocou daizy.
