Tento článok sme napísali a nafotili pre český magazín Bonsai asi v roku 2000, no nebol nikdy publikovaný.
Oľga Stankovičová patrí k významným osobnostiam slovenskej bonsajistiky, tak by sme vám ju i jej avantgardnú záhradu radi predstavili.
Moment prekvapenia
Pribrzdili sme a prudko stočili volant doľava. Pohľad, ktorý sa nám naskytol, nás fascinoval a my sme vedeli, že sme tu správne. Na červených stenách domu sa plasticky vykresľovali zelené kontúry tvarovaných ihličín i línie bielych kameňov. Hoci sme už o tomto prekrásnom zákutí veľa počuli, moment prekvapenia nás tak trochu zaskočil. Vošli sme do záhrady vytvorenej podľa prísnych, no nanajvýš harmonických pravidiel feng šuej, prastarého čínskeho umenia o harmónii životného prostredia. Jemná ženská ruka tu na kúsku tejto planéty vytvorila čínsku záhradu s hlbokou vlastnou výpoveďou v súlade s nežnou eleganciou i prenikavým symbolizmom.
Oľga Stankovičová
Umeniu bonsajov sa podľa našich skúseností venujú v celej Európe v drvivej prevahe muži. Možno je tomu tak i na celom svete. A predsa Oľga Stankovičová z Piešťan stála v popredí už v prvopočiatkoch slovenskej bonsajistiky. Na základe svojich hlbokých znalostí a ženského citu vytvorila mnoho krásnych bonsajov a ľúbezných krajinných scenérií, ktoré spolu s kameňmi vytvárajú príbeh zakliaty do jednoliatej čínskej záhrady, do ktorej každý návštevník vchádza s hlbokým nádychom a očami otvorenými dokorán. Záhrada začala vznikať už pred 26 rokmi. Možno preto má toto miesto v sebe ukrytú takú veľkú silu.
Prvopočiatok
Pri vstupe do záhrady si môžete opláchnuť ruky a tým zmyť zo seba nánosy spomienok i všednosti tak, aby prechádzka záhradou bola pre Vás skutočnou meditáciou, intenzívnym prežívaním prítomného okamihu, večného tu a teraz. Prejdete pomedzi dvoch strážnych levov, možno si cinknete do malého zvončeka, ktorý vylaďuje a očisťuje priestor i ľudskú dušu. A hoci pohľad stále ulietava hlbšie a hlbšie do najvzdialenejších kútov záhrady, stojí zato sklopiť zrak a pozastaviť sa nad skupinkou kameňov v tvare vajca. A práve tu sa začína príbeh záhrady. Je viac než symbolické, že práve v kríčku nad kamennými vajíčkami zniesli svoje skutočné vajíčka vtáčí obyvatelia záhrady.
Plynutie života
Prechádzame vlniacim sa chodníčkom pomedzi bonsaje, samorasty a kamene popri červenom japonskom slnku, dominantnom bode záhrady, ktoré svojím ohňom zvyšuje jej žiarivosť. Na červenom čínskom mostíku chvíľku postojíme, pretože sa pred nami vytvárajú nové a nové pozoruhodné detaily. Korytnačka symbolizujúca dlhovekosť zákutie lákajúce k posedeniu pri dobrom čaji pod naliatymi strapcami viniča i trávnik ukončený kamennou záhradou. V nej má každý kameň svoju podobu i príbeh nájdeme tu oddychujúceho vtáka, starenku s paličkou i dámu so psíkom na povrázku. Po piesočných vlnách nás to unáša ku krútňave, k poslednému víru tohto života, v ktorom sa pominuteľnosť snúbi s nekonečnosťou v bode zmeny nazývanej smrť. .. A duše plynú na mystickej lodi mimo plynutia času.
Život v kameni
So zatajeným dychom sme počúvali zvuky podobajúce sa hlbokým výdychom, ktoré bez pochybností vychádzali z veľkého hnedastého kameňa s množstvom malých jaskyniek. Možno pôsobil ako rezonátor a zosiloval okolitý šum, či podzemný tok vody. Možno to bol dych kameňa, ktorý tu bol už dávno predtým, ako sa na tejto Zemi vzpriamil prvý predchodca človeka. Ďalšie z tajomstiev záhrady.
Sakura Prix
Každý rok, skoro na jar sme sa vždy tešili, akými bonsajmi skrášli našu medzinárodnú výstavu „Bonsai Slovakia“ vynikajúca bonsajistka Oľga Stankovičová. A nesklamala nás ani v roku 2000. Mnohí návštevníci s neskrývaným záujmom obdivovali jej krajinné scenérie, ale i eleganciu, odvahu a gracióznosť, s akými nosila v deň zahájenia výstavy slávnostné kimono.
Za najkrajší bonsai vytvorený rukou ženy bola na výstave „Bonsai Slovakia 2 000“ udelená Oľge Stankovičovej z Piešťan jedna z hlavných cien výstavy „Sakura Prix“.
Historická fotka, jedna z posledných, kedy bol výborný a nadšený bonsajista Stano Loučka z Piešťan ešte medzi nami.
