Radi by sme vám predstavili v rozhovore Andreja Dojčinoviča, 23 ročného bonsajistu z Lipníka pri Prievidzi. Je prvým Slovákom, ktorý sa rozhodol, že počas 5 rokov sa vyučí za bonsajistu priamo v Japonsku. Skontaktovali sme sa s ním a poprosili ho o rozhovor.
Ako dlho sa venuješ bonsajom a čo ťa k ním priviedlo?
Bonsajmi som bol fascinovaný dlhú dobu. Nepamätám si kedy presne som sa o nich prvý krát dozvedel, ale môj prvý bonsaj som mal približne v 15 rokoch. Bol to Piepor (zantoxylum piperitum) z OBI. Po roku mi zomrel a od vtedy som si ďalší nezaobstaral. Koncom roku 2020 som videl video od Bjorna Bjorholma. Tvaroval čínsku borievku a zaujalo ma to natoľko, že som začal vyhľadávať všetky možné informácie a ďalšie videá. Začiatkom roka 2021 som si kúpil svoj druhý prvý bonsaj, a tam to všetko začalo. Od tej chvíle mi nič iné po rozume nešlo.
Každého bude určite zaujímať celý proces ako si sa do Japonska dostal. Opíš nám ho prosím ťa.
Na začiatku roka 2022 som si povedal, že ak to naozaj myslím vážne a chcem dosiahnuť svoj ciel živiť sa bonsajmi, tak musím urýchliť proces vzdelávania a ísť do Japonska. Začal som si čítať blogy od ľudí ,ktorý tu už boli aby som mal predstavu čo musím vedieť a čo musím urobiť aby som sa sem dostal. V apríli 2022 som si povedal, že som pripravený a rozhodnutý. Mal som urobený zoznam záhrad a k ním popísané pozitíva a negatíva a na základe toho som sa rozhodol, že Aichi-en je miesto, kde sa chcem dostať. Neviem či to bol osud alebo veľká náhoda, ale vyskočil mi na Instagrame príspevok, že do Aichi-en hľadajú nového učňa. Hneď som reagoval a poslal im všetky vopred pripravené dokumenty. Po ďalšej komunikácii mi bolo oznámené, že môžem prísť. Potom to už bolo len ohľadom papierovania, aby som mohol vycestovať. To trvalo 3 mesiace. 13.7.2022 som pristál v Japonsku.
Čo také Aichi-en vyžadovala od budúceho učňa? Aké veci si musel spĺňať?
Na to, stať sa učňom nie sú v podstate žiadne veľké požiadavky. Jediné, čo bolo také najdôležitejšie bolo, aby som vedel po anglicky a nemal silný prízvuk, aby mi Oyakata rozumel. Dokumentmi som myslel životopis a motivačný list.
Aký to bol pocit pristáť sám v Japonsku na letisku? Čakala ťa v hale menovka s tvojim menom, či si záhradu musel nájsť sám autobusom?
Ja som pristál v Tokyu a musel som ešte letieť do Nagoye. Moje lietadlo malo ale meškanie a nestihol som druhý let, tak som si musel kúpiť novú letenku. Keď som sa konečne po 12 hodinách sedenia na letisku dostal do Nagoye, tak áno, tam ma už čakali. Celkovo to bol zaujímavý zážitok. Kopa stresu, únavy, ale samozrejme aj nadšenie.
Ako je to po finančnej stránke, ak nám to môžeš prezradiť.
Jediné financie, ktoré som potreboval boli na letenku a na veci, ktoré som si potreboval so sebou zobrať. Oyakata nám dáva každý mesiac vreckové. Prvý rok je to 15 000¥ čo je približne 100€. Každý ďalší rok nám pridáva po 5000¥. V podstate na život tu nepotrebujeme žiadne peniaze. Bývame s Oyakatom a jeho rodinou. Oyakata nám platí všetko potrebné na život.
Ako sa volá tvoj Oyakata a kde sídli (mesto)jeho dielňa/škola.
Meno môjho Oyakatu je Junichiro Tanaka. Je štvrtou generáciou v jeho rodine čo robí bonsaje profesionálne. Jeho záhrada sídli v Nagoyi.
Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň. Nevynechaj prosím žiadny detail.
Každý deň vstávam 6:20. Naraňajkujeme sa, vykonám rannú hygienu. Následne vymením vodu a nakŕmim dvoch psíkov čo máme. Pracujeme od ôsmej do dvanástej. Následne máme hodinu pauzu na obed a oddych. Od jednej pokračujeme do druhej, kedy máme krátku pauzu na čaj. Prácu končíme medzi 5 a 6 hodinou večer. Navečeriame sa a väčšinou sa vrátim do dielne kedy po nociach pracujem buď na stromoch ktoré som si tu kúpil, alebo ktoré mi Oyakata dal na trénovanie tvarovania, keďže cez deň robíme údržbu. Dá sa povedať, že pracujem 14 a niekedy aj viac hodín denne.
Čo znamená údržba? Máme si to predstaviť, že trháte burinu z misiek, alebo polievate ručne každý strom? Vieš nám priblížiť čo musíte počas dňa robiť?
Údržba záleží podľa daného mesiaca. Napríklad keď som prišiel bol júl a vtedy sme akurát odstraňovali tohtoročné sviečky z japonských borovíc. V ďalších mesiacoch sme pretrhávali ihlice, pracovali na listnatých stromoch po tom ako zhodili listy. Samozrejme aj polievame ručne, každý jeden strom. A približne raz za 2 mesiace, trháme burinu z misiek, čo nám zaberie zhruba 3 celé dni.
Ako je to s ročnými obdobiami? Mení sa tvoja práca v záhrade podľa ročného obdobia, alebo sa bude meniť podľa počtu rokov ktoré budeš v záhrade?
Ako som už spomínal, práca sa mení podľa ročného obdobia a mesiaca. Nemení sa to na základe počtu rokov, keďže od začiatku musím robiť všetko aby som sa dokázal zdokonaliť.
Pracujete 5 dní do týždňa a víkendy máte voľno? Ako ich trávite?
U nás v Aichi-en sa robí 6 dní a 1 deň máme voľno. Voľný deň môžeme robiť čo chceme. Jediné pravidlo je byt ďalšie ráno schopný pracovať.
Môžeš sa počas štúdia vracať späť na Slovensko? Ak áno, tak kedy a na aký dlhý čas?
Domov môžem ísť raz za rok na 2 týždne. Termín si môžem vybrať sám. Pravdepodobne budem chodiť naspäť každý Júl, aby som na narodeniny bol doma s rodinou.
Praxuje tam ešte niekto okrem teba?
Áno, je tu Seth Nelson z Ameriky, ktorý tu už je tretí rok. Je tu ešte John Milton z Anglicka, ale on tu ostal pracovať. Je tu už desať rokov.
Bol si už na nejakých výstavách?
Zatiaľ som bol len na jednej výstave – Gomangokuten. Táto výstava je usporiadavaná Oyakatom môjho Oyakatu z Daiju-en.
Koľko bude trvať tvoja prax v Japonsku?
Išiel som sem na celú dĺžku, čo znamená 5 rokov. Po 5 rokoch ak Oyakata povie, že som pripravený odísť a byť profesionál tak dostanem certifikát od japonskej asociácie.
Aké bolo zatiaľ tvoje najväčšie prekvapenie, alebo šokujúce zistenie o Japonsku, prípadne bonsajoch.
Najväčší šok som mal keď som zistil aké tu sú lacné bonsaje oproti cenám v Európe. Napríklad bonsaj čo tu stojí 50€ v Európe stojí 10 krát toľko. Ale to je všetko spojené s tým, že tu ten strom nemá pre nich hodnotu pretože je doslova jeden z najhorších a u nás je ten istý jeden z najlepších. Okrem tohto som nezažil žiadne prekvapenie alebo šok, lebo som si to všetko zistil vopred.
S akým materiálom (druhom stromu) najčastejšie pracuješ?
Najčastejšie robím s čiernou japonskou borovicou, ale máme tu takmer všetky druhy bonsajov.
Ako plánuješ využiť svoje vedomosti a zručnosti, ktoré získaš vo svojom pôsobení v Japonsku?
Môj hlavný cieľ je priniesť a rozšíriť všetky vedomosti u nás na Slovensku a v Európe. Samozrejme by som chcel mať veľkú záhradu a časom mať vlastných učňov z Európy.
Aké chyby alebo rozdiely sú v našich bonsajoch oproti japonským ?
Tak hlavný rozdiel je určite vek. Naše stromy sú ešte veľmi mladé, síce máme yamadori, ale v miskách sú ešte krátko. Tu sú yamadori, ktoré sú v miskách viac ako 100 rokov. Je tu veľa malých vecí ktoré robia vo výsledku veľké rozdiely, ale zatiaľ taký najväčší čo som pocítil bolo, že bonsajisti mimo Japonska sa boja lámať konáre pri tvarovaní. Veľa krát som videl pekný strom ale hlavný konár nebol stiahnutý dole priamo od kmeňa. Toto platilo aj o mne a vďaka tomu som si to hneď všimol.
Kde môžu ľudia sledovať tvoju prax v Japonsku sledovať?
Momentálne svoju všetku robotu dávam len na Instagram. andrej_bonsai, ale pokiaľ by ma chcel niekto kontaktovať, tak môže aj na Facebook, kde ma dokážete nájsť pod menom Andrej Dojcinovic. Alebo aj na môj email andrej.dojcinovic@gmail.com
Na záver sa chcem poďakovať mamine, ocinovi. Bez nich by nič z tohto nebolo možné.
Aj my sa chceme poďakovať za tvoju ochotu a čas. Prajeme Ti veľa úspechov a hlavne sa už tešíme na tvoj návrat a tvoje budúce workshopy.