Spomienka na kongres EBA 1998

Na prelome októbra a novembra sa konalo v peknom talianskom letovisku Casablanca di Fermo najočakávanejšie a snáď najvýznamnejšie tohtoročné podujatie v bonsajistickom svete – kongres Európskej bonsajovej asociácie pod názvom 1998 European UBI Congress. Zišli sa tu tí najvýznamnejší bonsai majstri svetových mien z jedenástich krajín Európy. Z východného bloku sa ho zúčastnili len zástupcovia českej bonsajovej asociácie, no a farby Slovenska sme na tomto významnom fóre hájili my, z nitrianskeho Bonsai centra Nitra.

Cesta za slnkom

Iste si pamätáte na nevľúdne a premenlivé počasie posledných októbrových dní. Slnko zakrývali husté mrholivé mraky vystihujúce atmosféru trochu trúchlivého sviatku zosnulých. Ktovie prečo si práve tento termín vybrali talianski organizátori kongresu. Posledné dažďové mračná sme však nechali za sebou na vrcholkoch Álp a Taliansko nás privítalo prajným teplým slniečkom. Bol to príjemný pocit, vrátiť sa o krôčik späť k letu.

Noc v San Maríne

San Maríno nás kedysi očarilo svojou rozprávkovou atmosférou, krásnou polohou medzi morským brehom a vlniacimi sa chrbtami hôr a obyvateľmi, ktorí pôsobili dojmom, akoby tu zostali ešte z minulých storočí. Preto sme sa rozhodli stráviť noc práve tu. Bola už dávno tma, keď sme sa strmými serpentínami dostali až temer na vrchol tejto tajomnej hory zvanej Monte Titano. Úzkymi opustenými uličkami pomedzi kamenné domy sa priam lial nezvyčajne silný prúd vetra a my sme sa pridržiavali nizučkých múrikov nad hlbokými zrázmi, aby nás náhodou naozaj neodfúklo. Prichýlil nás starý štýlový hotel Titano a doprial nám prebudiť sa do čistého vyfúkaného rána. A opäť sme blúdili uličkami, aby nám neunikol žiaden výhľad, žiadna scenéria vyfarbená vychádzajúcim slnkom.

 

To najzaujímavejšie z kongresu

Snáď na každého účastníka urobila veľmi dobrý dojem výstava naozaj unikátnych bonsajov a suiseki – kameňov s vlastnou dušou a výpoveďou. V ďalších sálach hotela Royal sa konali demonštrácie tvarovania stromov a tak sa pred očami divákov za pár hodín zrodil nový bonsai. Snáď najväčší úspech malo vystúpenie Pia Nottera, či tvarovanie prekrásneho starého stromu rukami mladého taliana Salvatora Liporace. Bravúrny výkon podal i slávny dánsky bonsajista J. Skammeriz, ktorého bonsai je zaradený medzi najkrajšie bonsaje Európy. Známy svojím nevysychajúcim zmyslom pre humor sa nezaprel ani na tomto významnom fóre a pri prvej príležitosti profesionálne zaspieval pesničku za trochu neistej podpory usmievajúceho sa publika. Boli sme veľmi radi, že bez okolkov prijal naše pozvanie do Nitry na aprílovú výstavu Bonsai Slovakia ´99. A boli sme príjemne prekvapení, že západný bonsajový svet spozornel po chýroch o dvoch minulých veľmi vydarených výstavách v Nitre a uprel svoju pozornosť i smerom k nám. Zaujať sebaistých ľudí z vyspelých krajín nie je vôbec jednoduché. A predsa, účasť a predvedenie svojho majstrovstva na Bonsai Slovakii ´99 v Nitre, nám prisľúbili i také esá ako majster Walter Pall či Wili Benz- nestor európskeho bonsajového hnutia. Najmä jeho prednáška o umení suiseki a o princípoch harmónie a vnímania krásy nás naozaj veľmi zaujala.
A tak, ak my nevstúpime do Európy, je možné, že bonsajová Európa vstúpi k nám.

Gala večera á la Italia

O zážitkoch priamo z kongresového diania by sa dalo písať ešte veľmi dlho a podrobne, ale prenesme sa radšej tam, kde to všetko vrcholilo. Za slávnostne prikryté stoly vyhodnocovacieho banketu. Večera snáď pre štyristo hostí (toľko ľudí nebolo na celom kongrese, ktovie kde sa zrazu všetci vzali) chce svoje a Taliani to vyriešili naozaj po taliansky. Špagety, makaróny a podobné hromadne pripraviteľné jedlá nám nosili naozaj bleskovo, ale štýlom, ktorý nám začal trochu pripomínať zážitky z Číny. Z veľkých mís nám nakladali jedlá na taniere, prihadzovali duply a vôbec sa nezdržovali nejakým estetickým zdobením tanierov. Mikrofóny pišťali a moderátorky sa vesele smiali. Ceny dostali naozaj všetci, čo sa podieľali na úspechu konferencie, niektorí dokonca i dve či tri a to priamo z rúk mladučkej Miss Itália a tak nikomu ani neprekážalo, že sa z taliančiny vlastne ani netlmočilo. Veselá nálada podporená slnečným talianskym vínom trvala ešte dlho po polnoci.

A tak nás napadlo, že takýto banket na Slovensku by bol riadnym fiaskom, ale tu bol každý spokojný, najedený a vysmiaty. Možno by sme sa mali viac tešiť z toho čo je, ako si robiť ilúzie a tom ako by to mohlo byť.

Do slnečného Toskánska plného prekrásnych olív poputujeme snáď nabudúce. Zatiaľ sa tešíme na stretnutie s Vami v Bonsai centre Nitra alebo v Čajovni dobrých ľudí.

RNDr. Alena Ondejčíková