V krajine olív

Dnes večer som s nádejou vychádzala každú chvíľku von, pretože sa malo z neba na Zem zosypať tisíce drobných hviezdičiek. Tak som si aspoň predstavovala ten astronomický jav, ktorý môže človek zažiť len raz za 33 rokov. Hoci som podchvíľou dvíhala oči k nebu a pokojný svit hviezd sa striedal s tmavými oblakmi, nezahliadla som ani jediné svetielko pretínajúce nočnú oblohu. Až teraz, píšuc tento článok pre Vás, pozrela som do tmavého obloka predo mnou a z neba sa naozaj zosypalo tisíce drobných hviezdičiek. Nezhoreli v atmosfére, ale trblietali sa všade navôkol. Prvý tohoročný sneh. A ja Vás chcem dnes pozvať do teplého a slnečného Toskánska. Ktovie či aj tam dnes večer padali z oblohy roje drobných hviezd…

Toskánsko

Už keď sme sa po prvý raz túlali po pobreží Ligurského mora omývajúceho západné pobrežie stredného Talianska, našli sme niekoľko pekných miest na pobreží, kde sa temer priamo z morských vĺn dvíhali hrdé vrcholky Severných Apenín. Navštívili sme i známu Pisu s jej šikmou vežou vedľa belostných chrámov, ale stále nás to ťahalo viac do vnútrozemia, bližšie k horám. Už po prvých kilometroch kľukatých ciest a typických kamenných dediniek, sme všade okolo seba videli krásne staré striebristé stromy. Olivy. Rástli divoko na stráňach i pravidelne vysadené v sadoch. Celá krajina pre nás sa vnorila do tých to čarovných stromov a my sme mali oči iba pre ne. Oliva je fascinujúci strom. Pôsobí múdrym, pokojným a vyrovnaným dojmom a naozaj aj taká je. Jej striebristé pevné lístky sú akoby naplnené mesačným svitom, možno preto pôsobí tak tajomne. Rastie na skromných kamenistých pôdach a má rada teplé lúče slnka. Vydrží rásť stovky rokov a dívať sa na meniaci sa svet.

Olivy a ľudia

Keď sa holubica vrátila na Noemovu archu s olivovou ratolesťou z olivovej hory, zrodilo sa ľudstvo po druhý raz. Oliva bola jedným z najcennejších stromov starých Hebrejcov a na území celej Palestíny boli bohaté a staré olivové háje. Olivy rástli pomaly, mali pokrútené vetvy, bohaté koruny a z ich dreva sa vyrezávali sochy, ktoré zdobili aj Šalamúnov chrám. Oliva bola kráľom stromov a pri korunováciách sa používal olivový olej ako znamenie zvrchovanosti. Oliva sa stala i symbolom mužnosti, spravodlivosti a hojnosti. Biblický východ kedysi voňal olivami.

Olivová hora

V Palestíne, vo zvláštnej krajine ďalekých výhľadov, čnie nevysoká, avšak dominantná Olivová hora. Jej štyri vrcholky boli v časoch, keď sa po nej prechádzal Kristus, porastené olivovými hájmi, z ktorých sa na úpätí hory v oblasti Getsemanu dodnes zachovalo niekoľko prastarých asi 2 000 rokov starých olív. V Getsemanskej záhrade (gat- šemen = olejový lis), v ktorej sa podľa biblie ukončila pozemská púť Krista, sa kamennými lismi extrahoval olej z olív z Olivovej hory. Podľa iných prameňov slúžili kamenné lisy Getsemanskej záhrady pre získavanie jazmínového oleja. Ich súčasťou bol aj okrúhly kameň, ktorým bol uzatvorený Kristov hrob. Ktovie. Nech sa už v Getsemanskej záhrade na úpätí Olivovej hory lisoval olivový alebo jazmínový olej, možno oba, určite to bolo miesto príjemných, pozitívnych a liečivých vôní.

RNDr. Alena Ondejčíková
Bonsai centrum Nitra