Jazero Slnka a Mesiaca

Ostrov Taiwan

Taiwan leží asi 160 km juhovýchodne od čínskej pevniny medzi Japon­skom a Filipínami, priamo na obratníku Raka a obmývajú ho už dlhé veky vlny Pacifiku. Má tvar čajového listu a je len 394 km dlhý a 144 km široký. Žije tu asi 20 miliónov ľudí, najmä Číňanov, prevažne v mestách na pobreží ostrova, pretože vnútrozemie je modelované divokými, neveľmi prístupnými vulkanickými horami s množstvom termálnych prameňov, gejzírov horúcej pary a neopakovateľných prírodných scenérií. Najvyššie vulkanické štíty sa nachádzajú na severe ostrova v oblasti nazvanej Tatun. Tatun je celý pokrytý lávou, ktorá prúdila zo sopečných kráterov. Dnes tu stoja ako nemé výkrič­níky sily a nespútanosti prírody v podobe kužeľov vysokých vyše 1 000 m.

Centrálne pásmo hôr sa zvažuje do malebných a prístupnejších svahov pokrytých lesmi, bambusovými hájmi, jedinečnými čajovými plantážami a nižšie i porastmi akácií a ryžovými poľami.

Festival dračích člnov

Po niekoľkých taiwanských horúcich dňoch zasvätených návštevám množstva prekrásnych a zaujímavých bonsajových záhrad a plantáží nadišiel vzácny deň pokoja. V Číne a na Taiwane sa totiž nerobí 5 dní v týždni, ale sa pracuje temer nonstop a z tohto nekonečného reťazca pracovných dní vytrhne domorodcov len príležitostne niektorý festival alebo náboženský sviatok. I počas nášho pobytu boli cesty zdobené veľkými kruhmi z kvetov, čo nasvedčovalo, že sa bude diať niečo slávnostné.

A naozaj. V piaty deň piateho mesiaca lunárneho kalendára sa na tomto ostrove koná festival dračích člnov. V tomto roku to pripadlo práve na 30. mája a tak sme boli pri tom. Tento deň patrí čínskemu vodnému drakovi, ktorí je symbolom ostrova a je poprepletaný snáď všetkým, čo sa týka minu­losti, ale i súčasnosti Taiwanu. Počas festivalu sa velebí vodný drak, aby priniesol dážď a štedrú úrodu. K tomuto prapôvodnému dôvodu osláv sa v 4. storočí pripojil ešte ďalší. V tom čase žil na ostrove uznávaný básnik a zá­roveň i politik Chu Yuan. Jeho nespútaná a odvážna duša nesúhlasila s ko­rupciou a krátkozrakou politikou panovníka. Po mnohých zbytočných sna­hách zmeniť svet, sa na znak protestu utopil.
A tak rybári dodnes trieskajú veslami po hladinách vôd, aby jeho telo sa nestalo potravou rýb a do vody hádžu ryžové knedlíčky dzung-dze na uzmierenie jeho duše. V tento významný deň sa na mnohých vodách Tai­wanu konajú preteky pestro pomaľovaných dračích člnov, ktoré sa snažia dohnať a zachrániť dušu nešťastného poeta.

Cesta do vnútrozemia

Náš ochotný čínsky sprievodca po našej prosbe zájsť si hlbšie do vnú­trozemia sa rozhodol, že nezasvätí tento významný festivalový deň drakovi, ale nám. Nasadli sme do jeho auta a vyrazili sme k modrým horám v diaľke. Cestovanie autom po Číne a Taiwane s domorodým šoférom patrí tiež k fas­cinujúcim zážitkom. Jazdí sa tu doslova ako sa dá a v duchu hesla, že sa nikto nikoho nebojí. Už po krátkom čase sme prišli na to, že trúbenie pri každom predbiehaní a dobromyseľné nadávky majú svoje opodstatnenie v cestovnom ruchu, kde pod kolesá rútiaceho auta vám bez strachu, pokojne vojde chodec a ani brvou nepohne. A obdivuhodná jazda štrbinami zaprata­ných mestských uličiek, ktoré sa javili oveľa užšie ako auto pomedzi stovky chodcov a cyklistov, alebo bravúrne predbiehanie v protismere horských serpentín patrili zrejme k obvyklým duchovným cvičeniam nášho šoféra, rovnako ako tisícov ďalších, ktorí pokojní a usmiati vystúpili po tomto perli­vom kúpeli spoza volantu, aby pomohli na nohy Európanom s nápadne rozšírenými očnými zreničkami od údivu, čo všetko je možné na tomto svete.

Musím však oceniť i iný zaujímavý zážitok, ktorí nám poskytlo cestova­nie autom po Taiwane. Už keď sme doň nastúpili po prvý raz pred budovou letiska, všimla som si malú, typicky taiwanskú rastlinku Pachiru zasadenú v bonsai miske, ktorá bola položená pod predným sklom na prístrojovej do­ske. Na druhý deň ju šofér vymenil za malý bonsai, Ficus, ktorý obložil vo­ňavými kvietkami.

No a pri ceste do vnútrozemia namiesto u nás používaných voňavých strom­čekov na osvieženie vzduchu napichal do otvorov ventilátora čerstvé biele kvety s vôňou podobajúcou sa jazmínu. Bolo to veľmi milé prekvapenie. Čínska aromaterapia v praxi.

Jazero Slnka a Mesiaca

Tak sme sa dostali na jedno z najnavštevovanejších a veľmi pôsobivých miest ostrova, na brehy Jazera Slnka a Mesiaca. Okolo jazera sa nachádza niekoľko prekrásnych budhistických chrámov, dedina domorodých kultúr, parky, bambusové háje, množstvo obchodíkov s najpikantnejšími su­venírmi a nad tým všetkým na vysokom kopci stojí pagoda spájajúca dušu človeka s vyššími princípmi bytia. Stúpali sme k nej hustým bambusovým hájom za všadeprítomného spevu cikád a modlitebných mlynčekov. Stála tam krásna, dôstojná a prázdna. Prvý raz sa mi vnukla otázka, prečo sa vlastne stavajú pagody. Funkcia budhistických chrámov je jasná. Ale pagody? Stoja väčšinou na vyvýšených miestach a dominujú okoliu. A sú prázdne. Zvonka ich lemujú poschodia balkónikov poskytujúcich rozhľad na šíre okolie. Z vnútra sa po ich stene vinú dve špirály ľahkých schodov oddola až nahor k veľkému zvonu. Dve špirály, ktoré sa nikdy nestretnú. Silne mi pripomenuli DNA – dvojzávitnicu nesúcu genetickú informáciu človeka. Vstúpili sme dnu. V prázdne pagody týčiacej sa k nebu bola závratná sila, vynucujúca si veľkú úctu človeka. Stúpali sme hore. Vystúpila som na prvý balkón a ďalej ma rešpekt a bázeň pred tým, čo tu bolo skoncentrované nepustili. Kdesi som čítala, že pagody slúžili ako miesta uchovávania relikvií svätcov. Po našich potulkách Čínou a Taiwanom sa mi zdalo, že predovšetkým svojou domi­nantnosťou nad okolím pripomínajú ľuďom ich duchovné smerovanie a har­monicky vylaďujú a čistia celé svoje okolie. Je to vždy silný zážitok, pobud­núť v ich blízkosti bez ohľadu na vlastné náboženské presvedčenie a sveto­názor. Ak sme dostatočne tolerantní i iným kultúram, i nás obohatí tiché načúvanie zákonom prírody v spojení s tvorivosťou ľudských rúk a umu člo­veka.

RNDr. Alena Ondejčíková
Bonsai centrum Nitra