Seriál Jána Zágoršeka 7 – Krajinné suiseki – ostrov, morský útes

Kameň s dierou je v podstate zriedkavý jav, ale práve preto si na ňom môžeme uvedomiť, že existuje aj niečo silnejšie než je samotná skala, a to je tá (mnou obdivovaná) sila prírody a času.

Do tejto kategórie bohato štruktúrovaných krajinných suiseki v štýle skalné okno, brána do kameňa, tunel, hora s jaskyňou, som zaradil aj štýly morské oko, skalný previs a podobné dramatické prírodné scenérie (navyše kamene s rovnakou štruktúrou tvoria základňu aj pre štýl abstraktný tvar a objektové suiseki).

U skalného previsu, čiže útočiska pred dažďom by som, ako u jedného z mála štýlov, toleroval – v intenciách čínskej štylistiky – pridanie figúrok (s cieľom dosiahnuť ilúziu veľkej skaly v pomere k človeku), ktoré ináč v našich podmienkach pôsobia skôr úsmevne. A ešte: ak má ísť o to, čo najviac útočisko pred dažďom zreálniť, mala by byť daiza pretiahnutá aj popod celý previs /obr. 8/ a nie len obopínať základňu kameňa /obr. 9/.

Na rozdiel od ukľudňujúceho a melancholického „pohoria“ bývajú suiseki v tomto štýle dramatickejšie, ostrejšie, akčnejšie, často vertikálne postavené, tak, ako pobrežné bralá a útesy bývajú aj v skutočnosti.

Takýto kameň postráda (na rozdiel od „pozemských“ suiseki) plynulé úpätie, naopak, môže byť pri hladine oceánu – v dôsledku ustavičného príboja – aj zúžený, čo len zvyšuje jeho dramatickosť. Takisto sú vítané rôzne výstupky a priehlbeniny, prípustný je aj šikmý aranžmán. Ale i ostrov môže mať úpätie – to ak tvorca preferuje kľud, pohodu, eleganciu a relaxačný vplyv na pozorovateľa – vtedy môže umiestniť kameň na široký suiban a vyplniť ho vodou alebo jemným substrátom. Základňa kameňa k šírke suibanu by mala byť najmenej 1:2, aby sa zvýraznila šírava vodnej hladiny. (Teda nie takto /obr. 8/ ale takto /obr. 9/.) Do vody sa dáva za účelom zvýšenia vizuálneho efektu niekoľko kvapiek mlieka.