Skúsený slovenský bonsajista a prezident Slovenskej bonsajovej asociácie si vybral pre svoje tvarovanie dosť neobvyklú varietu Borovice hladkej – Pinus strobus. Strom v prírodných podmienkach totiž dorastá do značnej výšky 50 až 80 metrov…
Tvarovanie borovice hladkej je v istom slova zmysle raritou, pretože sa na prezentáciach modeluje do tvaru bonsaju len veľmi zriedka.
KROK PRVÝ-CHARAKTERISTIKA STROMU
Borovica pochádza zo špecializovanej záhradníckej škôlky a je to teda typické záhradné YAMADORI. Je predpestovaná viac rokov v plastovej nádobe a jej zdravotný stav je veľmi dobrý, o čom svedčí aj pekná farba zdravých ihlíc. Jemne zvlnený kmeň má už charakteristickú textúru. Pinus strobus má zaujímavé modrasto zelené ihlice, ktoré rastú po piatich vo zväzkoch a ich dĺžka je od 5-15 centimetrov. Kôra borovice je veľmi zvláštna, nachádzajú sa na nej tmavé brázdy, až trhliny, čo spolu s červenkastou farbou dotvára zaujímavú textúru kmeňa.
KROK DRUHÝ -KONTROLA STROMU PRED TVAROVANÍM
Pred začiatkom tvarovania bolo nutné sa pozrieť na strom, či tam nie sú prípadne škodcovia, alebo či náhodou neprišlo k zlomeniu niektorých vetvičiek. Strom rástol v záhrade majiteľa a bolo oň dobre postarané. Ivan Štefanovič si dôkladne prezrel každý konár aj menšie vetvičky a vyberal tie podstatné, ktoré použije následne pri tvarovaní. Vetvičky majú pomerne pružné drevo a na ich koncoch vyrástlo časom dostatok prebujnelých ihlíc, ktoré budú pred drôtovaním pretrhané, aby sa vytvoril vzdušný priestor pre novú korunu.
KROK TRETÍ –HODNOTENIE SUBSTRÁTU A KOREŇOVÝCH NÁBEHOV
Keď si kúpite zo záhradného centra stromček z ktorého si chcete vytvarovať budúci bonsaj, iste vás zaujíma aj aké kvalitné koreňové nábehy strom má. U Borovice hladkej sme nepredpokladali mohutné korene, ktoré by bolo možné odhaliť a ukázať tak pekné nebari, ale napriek tomu očakávanie, či predsa len sa nebude konať prekvapenie, tu bolo.
Pán Štefanovič preto opatrne do pripravenej nádoby odoberal hornú časť substrátu v celom okolí spodnej časti kmeňa, aby zistil skutkový stav koreňov. Žiaľ, predpoklad sa naplnil a výrazné hrubšie korene sa nenašli. Nie je to však až taký nedostatok. Ak korene nie sú v oblasti bázy kmeňa výrazné, nič závažného sa nedeje…
Pre upokojenie srdca môžeme ešte prešetriť kompletne celý substrát stromu, aby sme sa pozreli, ako vyzerá celkový stav koreňového balu. To spravil aj demonštrátor a opatrne vybral celý strom z plastovej nádoby.
Borovica má skutočne dobrý koreňový základ a veľa korienkov sa nachádza už aj obtočených okolo vonkajších častí, susediacich s okrajmi plastovej nádoby. Ako je vidieť, mikoríza je dobre vytvorená a strom neskôr iste podstúpi aj potrebnú redukciu koreňov, aby sa náležite zmestil do novej bonsajovej misky. Pán Štefanovič je keramik a iste borovici vytvorí bonsajovú misku na mieru. Po kontrole potom vložil celý strom do nádoby a začal s detailnejšou kontrolou zistenia zdravotného stavu korienkov.
K tejto práci vám výborne poslúži napríklad aj bambusová palička, ktorú si môžete po chutnom obede v čínskej reštaurácii vypýtať od obsluhujúceho čašníka. Palička má mnohostranné použitie, okrem prečistenia priestorov pri kmeni sa hodí aj pri presádzaní stromu do bonsajovej misky, aby sme ju zastrčili a opatrne s ňou pritlačili akadamu alebo inú zmes jemne bez poškodenia drobných korienkov. Hrot na paličke je zaoblený a nie až tak ostrý. Aj tak s ňou treba pracovať opatrne pri manipulácii a aj pri zapichnutí do pôdy.
KROK ŠTVRTÝ- TVORBA JINOV
Ak chceme využiť niektoré pahýle, ktoré sme si nechali na strome, je vhodné po kontrole stromu začať s ich úpravou. Ako vidíme na obrázku, asi 8 centimetrový konárik bol už dávnejšie odpílený a jeho koncová časť je už pomerne tvrdá. Na jeho úpravu bol použitý zaujímavý ľudový rezbársky nástroj v tvare písmena „C“ – upravený ostrý hák, ktorý sa používal u starých otcov na vyrezávanie drevených lyžičiek. Ostrou plochou stiahne bez problémov nielen mäkšiu časť kôry, ale aj tvrdšie drevo.
Aby sme vytvorili na jine drážku, uľahčí nám to ďalšie špecifické rezbárske náradie s očkom v strednej časti. Opäť, jeho konce sú veľmi ostré a aby sme sa lepšie dostali ku ktorejkoľvek strane pahýľa, nástroj je vyhotovený v lomenom tvare a tak jeho manipulácia aj v zložitejších pasážach jednoduchá a pritom veľmi účinná a bezpečná.
KROK PIATY- RAZANTNÉ PRERIEDENIE VETVÍ V KORUNE
Stromček aj napriek zaujímavej dynamike kmeňa a dostatočným konárom v korune bol pre kreatívne riešenie, ktoré si autor zvolil, pomerne vysoký a tak skrátil konkavnými kliešťami na tento účel v prvom rade bočnú vetvu. Tieto špeciálne kliešte patria taktiež do základnej výbavy bonsajového náradia a vzhľadom k ostrím čeľustiam odstrihnú hravo vetvu až pri jej báze s kmeňom veľmi tesne. To má veľký význam, pretože vytvorený kalus v neskoršej dobe nevytvára zdurené nevkusné zhrubnuté priestory, ale pekne zavalí inkriminovanú časť stromu.
Aj kuželovito sa vinúci kmeň nezodpovedal predstave tvorcu, bol príliš dlhý a tak sa zredukovala o 40 centimetrov celá terminálová časť. Po takomto razantnom zásahu sa vytvorila na kmeni dosť veľká rana, ktorú bolo treba okamžite ošetriť.
K tomuto účelu sa používa CU pasta, špeciálny komponent na zaceľovanie rán, niečo podobné ako používajú záhradkári pri odpílených konároch. Zloženie pasty pripomína svojou tvárnosťou detskú plastelínu a ide tu o princíp dokonalého zatmelenia odstrihnutej časti kmeňa. Pokiaľ s ňou začnete pracovať a je tvrdá, doporučujeme vám ju v rukách chvíľu „požmoliť” aby jej konzistencia trošku zmäkla. Keď cítite, že je už dosť mäkká a vhodná na použitie, rýchlo ju pritlačte tak, aby rana a jej okraje, kde ste odstrihli konár, boli dokonale prekryté. Tým sa zamedzí vysušeniu rany a strom si neskôr sám poradí vytvorením príslušného závalu. Bez tohto ošetrenia by nám hrozilo riziko uschnutia najbližšieho konára na strome a to by nebolo žiadúce, pretože v tvarovaní sa s ním počítalo aj do budúcna.
Po skrátení stromčeka sa postupne začína ďalším krokom a to je formovanie vetvičiek drôtom s rafiou. Rafiu poznáme aj pod domáckejším názvom –lyko.
Pán Štefanovič zobral 5-7 suchých vlascov rafie, na konci ich zviazal uzlíkom a namočil na pár sekúnd do obyčajnej vody. Po takomto kúpeli rafiu vyberieme, stiahneme z jej celého priestoru prebytočnú vodu a môžeme začať s jej obtočením okolo vetvičiek, ktoré to budú samozrejme potrebovať.
Hlavný kmeň ktorý bol razantne skrátený má už „čiapočku“ z CU pasty a tri najdôležitejšie vetvy sú už precízne zabandážované lykom.
Zaujímavý pohľad sa nám naskytne pri pohľade z vtáčej perspektívy, ktorý nám odhaľuje pod aký uhlom máme pripravené vetvy na kmeni. Najhrubší konár vľavo si vybral pán Štefanovič ako budúce pokračovanie nového kmeňa borovice, ostatné vytvoria potrebné poschodia na korune borovice.
Pretože vlákna rafie zanechávajú na ovinutom priestore jemné chĺpky, je dobré pred zahájením formovania konáriky prestrihať, aby bol konár pekný hladký. Vieme, že obmotanie rafie okolo vetvičiek je veľmi tesné, aby mokré lyko čo najlepšie zabalilo zelenkavú kôru vetvičky borovice. Špeciálne bonsajové nožničky s dlhou čepeľou slúžia hlavne na prestrihanie lístočkov, ihlíc, ale aj na odstránenie častíc lyka po namotaní na vetvičku. Sú preto nepostrádateľnou výbavou bonsajistického náradia a do nich sa oplatí každému človeku, ktorý sa venuje tomuto umeniu, zainvestovať…
KROK ŠIESTY -TVORBA KORUNY BUDÚCEHO BONSAJU
Skôr, ako začneme modelovať korunu a používať drôt, je dobré odmerať koľko ho asi pri tvarovaní na jednotlivých vetvách alebo kmeni použijeme. Je to z dôvodu, aby sme s ním príliš neplytvali, pretože meď je drahý artikel.
Tak isto si musíme zvoliť hrúbku, ktorá, ako je známe, mala by byť jednou tretinou hrúbky konára alebo vetvičky, ktorú sa chystáme ovinúť. Pretože nový kmeň je pomerne pružný, demonštrátor ho opätovne vydrôtoval tak, aby každá obtáčka bola tesne vedľa predchádzajúceho vodiaceho drôtu.
Modelovanie koruny sa dostáva do štádia, kedy bude nutné znížiť výšku nového budúceho bonsaja radikálnym špirálovým stočením a tak sa pán Štefanovič rozhodol zakomponovať ešte jeden silný fixačný drôt a tak zabezpečil trojité ovinutie až k novému terminálu borovice. Teraz sú všetky konáriky vydrôtované postupne aj tenšími drôtmi až k samotným zeleným ihliciam. Ich priestorové uloženie ešte nie je definitívne a prednosť dostáva nasmerovanie nového kmeňa. Špirálové vytočenie hornej tretiny postupovalo po krokoch. Po každom malom posunutí nasledovala krátka prestávka a opätovne sa silným pridržaním po centimetroch otáčalo kmeňom, aby nepraskol a tak sa pomaličky znižovala výška celého stromu. Celý najdôležitejší úkon tvarovania máme bez poškodenia stromu za sebou.
Strom nadobudol nový vzhľad. Je otočený bočnou stranou kde sa nám v spodnej časti kmeňa predstavujú oba malé vytvarované jiny, ktoré vznikli odstrihnutím spodných konárov. Demonštrátor sa rozhodol, že nezakonzervuje ich odhalené časti a ponechá ich takto určitú dobu aby sa strom s týmto novotvarom vyrovnal sám. Dostávame sa teraz aj k ďalšej zaujímavej časti modelovania stromu a to je zmena uhla kmeňa borovice. Jej naklonenie do nového zvoleného smeru, ktorý sme doteraz neregistrovali. Na tento účel slúžia veľmi dobre jednoduché drevené kliny, ktoré podržia strom pri jeho modelovaní tak, aby sa pri práci demonštrátora nehýbal a bol v stabilnej polohe. Pod týmto uhlom bude v budúcnosti strom situovaný aj do novej bonsajovej misky.
KROK SIEDMY – VYTVAROVANIE PROPORCIONALITY KORUNY
Dostávame sa do záverečnej fázy modelovania stromu. Všetky konáriky sa postupne začínajú ukladať tak, aby sa splnila predstava tvorcu a to vymodelovať peknú, pre borovice v bonsajovom ponímaní nepravidelnú, trojuholníkovú korunu.
Pán Štefanovič kontroloval každý detail na strome. Odstúpením a prerušením na čo i len krátku chvíľočku môžeme vidieť, ako vyzerajú detailne aj tie časti stromu, ktoré sú otočené na inú, nie pohľadovú stranu. Terminál má nové esovité prehnutie a tak celý kmeň získava novú dynamiku. Finále je u konca nám zostáva ešte poznať správny uhol pohľadu na budúci bonsaj.
KROK OSMY -URČENIE POHĽADOVEJ STRANY BUDÚCEHO BONSAJU
Pootočením stromu a zapichnutím bambusovej paličky, ktorá pomáhala pri odkrívaní korienkov autor tvarovania predstavil siluetu nového veľmi kreatívneho tvaru menšieho bonsaja a stanovil presnú pohľadovú stranu. Toto je ten správny uhol ktorý bol až do záverečnej fázy tvarovania tajený… Pozeráme sa teda na strom z pohľadovej strany.
Po náročných hodinách tvarovania je nové dielo na svete. Ihličky, ktoré sú teraz ešte pomerne dlhé vzhľadom k vetvičkám, sa v budúcich sezónach iste zmenšia technikou zaštipovania pupeňov. Bude zaujímavé vidieť strom o niekoľko rokov na niektorej z bonsajových výstav… Držíme mu palce.
Strom pred tvarovaním…
A po tvarovaní…
Všimli sme si:
- Niektoré rezbárske náradia sú vhodným doplnkom pre vytvorenie mŕtveho dreva.
- Menej vídaný druh borovice hladkej je taktiež vhodný pre vytvorenie bonsaju.
Cyril Tatranský