Milan Roskoš

Milí bonsajoví nadšenci, priatelia SBA,

dovoľte mi, aby som vám predstavil jedného z najväčších talentov Slovenskej bonsajovej scény, môjho priateľa, človeka skromného, ale na druhej strane neskutočne pracovitého a tvorivého, ktorému myslím si bol od Boha daný do vienka nevšedný cit pre krásno a kreatívnu tvorivosť a to nielen v tvorbe bonsajov, ale aj bonsajových stolíkov a podložiek.
Myslím si, že jeho miesto v galérii Slovenskej bonsajovej asociácie nemôže zostať bez povšimnutia, a preto som mu položil niekoľko otázok, aby sme tak zadosťučinili osobnosti, ktorú máme a o ktorej by ste mali určite všetci vedieť viac.

milan-roskos-cyril-tatransky

Milan sa bonsajom venuje od roku 1985 a k jeho najcennejším patria okrem iných hlavne aj tie prvé, ako oleander, ktorý ako sám hovorí, pestovala už jeho mama. Nebol to síce bonsaj, ale on svojou trpezlivosťou jemu vlastnou a úctou k mame, ho z neho vytvoril.

K bonsajom sa dostal pred desaťročiami cez obrázky v záhradkárskom časopise, od tej doby si kúpil veľa zahraničnej literatúry, ktorá mu pomohla hlbšie precítiť toto umenie. Bonsajová tvorba, ako hovorí, ho prinútila premýšľať o budúcnosti, rozšírila jeho vedomosti a hlavne mu umožnila prezentovať jeho talent doma aj v zahraničí. Je držiteľom mnohých významných ocenení, či už z Národných výstav SBA, Bonsai Slovakia, či ocenení v Českej republike. Rád by som spomenul jeho víťazstvo v Česku v roku 2012, kde na českej bonsajovej scéne získal hneď 3 tituly: Cenu japonského veľvyslanectva, cenu ČBA a cenu Kórejskej bonsajovej asociácie, ktorá mu otvorila cestu do Ázie. V roku 2015 ho iste potešilo aj víťazstvo v talianskom Arcu a ja som bol rád, že sme tam boli spolu.

milan.roskos_arco2015

Po návrate z Japonska a Kórei si uvedomil, kde sa vlastne naša bonsajistika nachádza. Aby som ho citoval: “nemáme sa za čo hanbiť, to čo dokáže Ázijská škola, dokážeme aj my… chýba nám už len 300 ročný materiál“. Na cestách, ako hovorí Milan, stretnete veľa ľudí rovnakého zmýšľania a nadviažete nové priateľstvá. “V roku 2004 som sa stretol prvý krát s pánom Sae Won Kimom v San Maríne a od tej doby sme priatelia. Je to výborný organizátor, spoľahlivý vo všetkých smeroch. Aj Vďaka nemu som sa stretol osobne s takou svetovou osobnosťou ako je  pán M. Kimura a prehodil pár slov práve v jeho záhrade.“
Milan sa na svojich cestách v zahraničí stretol aj s takými osobnosťami bonsajovej tvorby ako je Hatsui Kato, Thoru Suzuki, Kunio Kobajashu a videl stromy, ktoré sa bežnému laikovi neukazujú.

milan-roskos-kimura

Netreba tiež zabúdať, že Milan bol prezidentom SBA, aj viceprezidentom a v súčasnej dobe vedie Voľné združenie priateľov bonsajov, kde sa členovia stretávajú zhruba raz do mesiaca priamo u neho Kučíne. Je to záslužný čin a myslím, že na východe vyrastie pod jeho vedením ďalšia generácia bonsajistov.
Po dostavaní domu začal Milan v podstate realizovať aj svoju záhradu, ktorá v súčasnosti má svoju bonsajovú časť z aj akúsi „škôlku“, ale do oka vám padne hlavne okrasná časť jeho záhrady, kde má niekoľko čiernych borovíc, ktoré sú dnes, ako skromne dodáva, už celkom slušné Niwaky.
Treba podotknúť, že svoje úspechy a hlavne tvorivú prácu by nemohol Milan robiť bez podpory rodiny. Myslím si, že hlavne jeho manželka Vierka má vrchovatú zásluhu na jeho práci, chápe jeho vášeň a podporuje ho. No a  ako on hovorí: “musím poďakovať svojej rodine, že mi umožňuje venovať sa tejto tvorbe naplno.“ Rodinné zázemie je neoceniteľnou platformou pre dosahovanie tvorivých úspechov a to Milan u svojich najbližších skutočne má.
Vo svojich otázkach sme sa dotkli aj rád začínajúcim bonsajistom a tu sú niektoré jeho slová: “Začínajúcim bonsajistom len toľko, aby sa nevzdávali pri prvom neúspechu. Choďte ďalej na výstavy, prednášky, workshopy a dajte si poradiť od skúsenejších. Keď som začínal aj mne odišlo pár bonsajov, ale neodradilo ma to a šiel som ďalej, poučil sa zo svojich chýb. Preto nikoho nekritizujem, klimatické podmienky niekedy nepustia.“

Milan Roskoš - borievka čínska (cena SBA)
V Milanovej tvorbe, ako je vidieť, dominujú hlavne borievky, borovice. No aj listnaté stromy majú po rokoch vynikajúcu kvalitu. Jeho prínosom sú aj tvorivé dielne na ktorých sa zúčastňuje a tvorba z yamarori, kde dokáže vytvoriť vždy pozoruhodné dielo. A nie sú to len bonsaje, ale v posledných rokoch je vidieť, že spojenie bonsaj – miska – stolík – kusamono sú umeleckým stvárnením v pravom bonsajovom slova zmysle. V jeho podaní na vysokej úrovni. Toto práve niektorým slovenským bonsajistom chýba a mali by pozornejšie sledovať jeho kompozície na výstavách, môžu sa tým pádom viac naučiť. Osobne vysoko Milan hodnotí misky Juraja Homolu, ktoré ako sám hovorí, majú nielen kvalitu ,ale aj „šmrnc“.

milan-roskos-zahrad

A čo jeho bonsajové sny? „Moje bonsajové sny sú už splnené“, ale jedným dychom dodáva, že jeho želaním je nestratiť tvorivého kreatívneho bonsajového ducha. Nechce prejsť na komerciu i keď aj tá je k životu iste potrebná a nutná pre ďalší rozvoj.
K jeho odkazom, ako hovorí, patrí: “vtlačiť stromu svoje predstavy a pocity“ a toho by sme sa mali asi držať viacerí a v tejto súvislosti mi preto napadá a vrele doporučujem práve osobné stretnutia s pánom Milanom Roskošom, aby ste zažili príchuť bonsajového myslenia majstra. Je to rozhodne viac, ako prečítať si článok. Nepamätám sa, že by niekoho odbil, keď ho žiadal o radu a trpezlivo a zanietene podal začínajúcim bonsajistom pomocnú ruku. Jeho kritika je vecná a bez urážok. Každý robí chyby a ak majster povie „toto na tom strome nie je dobré“, tak to treba rešpektovať. Po návšteve jeho bonsajovej záhrady, rozprave pri dobrom čaji a zhliadnutí jeho „siene slávy“ pochopíte s kým máte tú česť a čo tento človek pre Slovenskú bonsajovú školu dokázal.

milan-roskos-stoliky

Nesmieme tiež zabudnúť, že keď nastupuje pani zima a Milan už nebehá okolo stromov, utiahne sa do svojej dielne, kde vytvára stolíky, či podložky vysokej umeleckej kvality. Nepodlieha „módnym trendom“, ale tvorí podľa svojho srdca a tvorivého ducha, ktorého vlastní. Milanove úspechy sú toho jednoznačným dôkazom. Myslím si, že jeho meno v Európe a vo svete je dostatočným dôkazom jeho majstrovstva, odvahy nevzdať sa, ale tiež uznania, za roky driny, odriekania a hlbokého vnímania krásna, ktoré mu nepadlo len tak z neba, ale musel na ňom aktívne a tvorivo popracovať.
Aj keď mu pribudli na brade a vo vlasoch šediny, on je ako víno – „čím starší tým lepší“.

Milan, držím palce….

Cyril Tatranský